Už tretím rokom je súčasťouRozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja aj Participatívny-komunitný rozpočet (PKR), ktorý župa zaviedla ako prvá spomedzi vyšších územných celkov (VÚC). O financiách vyčlenených v rámci PKR rozhoduje verejnosť, tá zároveň predkladá konkrétne projekty z oblasti kultúry, športu, dopravy, školstva, sociálnej pomoci či životného prostredia. Projekt Participatívneho-komunitného rozpočtu TSK sa medzi občanmi kraja stal za tri roky vyhľadávanou možnosťou ako financovať svoje projekty. V roku 2017 sa realizácie dočkalo28 zaujímavých projektov za približne 57 tisíc eur, v roku 2018 sa ich počet zvýšil na 41 projektov za viac ako 86 tisíc eur.
„V treťom ročníku PKR je vyčlenených až 200 tisíc eur, pričom do verejného hlasovania postúpilo až 78 skvelých nápadov. Zároveň sme prvým krajom, ktorý pripravil v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti aj pilotný ročník participatívnych-rozpočtov na 16 stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti župy. Teší ma, že pri tvorbe Občianskeho rozpočtu nám bude pomáhať Inštitút hospodárskej politiky a verím, že nasledujúci rozpočet, ktorý vytvoríme, bude pre občanov kraja ešte zrozumiteľnejší,“ priblížil trenčiansky župan Jaroslav Baška.
Rozpočet Trenčianskeho samosprávneho kraja je v súčasnosti zostavovaný ambiciózne, transparentne, v programovej štruktúre a ekonomickej klasifikácií, pričom obsahuje viaceré merateľné ukazovatele a ciele. „Naším cieľom je priblížiť tvorbu, proces ale aj dosahovanie a meranie cieľov rozpočtu širokej verejnosti. Preto prichádzame s konceptom Občianskeho rozpočtu, kde za pomoci tzv. smart ukazovateľov cez metodiku Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pripravíme štruktúru rozpočtu tak, aby sme ju priblížili čo najviac občanom nášho kraja. Jednoducho povedané, chceme aby si občan ľahko našiel v rozpočte to, čo ho zaujíma,“ priblížil poslanec Zastupiteľstva TSK a predseda finančnej komisie pri Zastupiteľstve TSK Jozef Habánik.
VObčianskom rozpočte si tak verejnosť ľahko nájde napríklad koľko župa investuje do rekonštrukcie a modernizácie stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti alebo do rekonštrukcie ciest II. a III. triedy či to, s akými prostriedkami župa hospodári. „Chceme aby občania kraja boli informovaní o finančnej kondícii župy, preto sme s touto myšlienkou prišli. Pokúsime sa spolu s IHP pripraviť prvý návrh takéhoto rozpočtu už pre rok 2020. Pevne verím, že sa nám tento cieľ podarí naplniť,“ doplnil Habánik. Verejnosť tak už nebude musieť čítať niekoľko desiatok strán textu a skúmať stovky tabuliek, aby sa si našla v rozpočte to, čo potrebuje.
ZástupcoviaInštitútu hospodárskej politiky mali vo výbere partnera pri tvorbe nového typu rozpočtu jasno už od začiatku. „Keď sme s kolegami uvažovali nad tým, ktoré územné samosprávy, VÚC či mestá zapojíme do tohto projektu, na základe viacerých hodnotení nám vyšla Trenčianska župa ako tá, ktorá v oblasti participatívneho rozpočtu dosiahla na Slovensku najväčší pokrok. TSK môže byť vzorovým príkladom pre ďalšie samosprávy. Rozpočet župy vychádza z medzinárodných trendov a odporúčaní, ktoré zhrnula OECD. Občania trenčianskeho kraja z roka na rok rozhodujú čoraz viac o vyššom počte zrealizovaných projektov a vyššej čiastke, ktorá je na realizáciu týchto projektov určená. Je to veľmi pozitívny trend,“ povedal František Palko, riadite ľ IHP.
