Mnohé oblasti, na ktorých pracoval, však presahujú dĺžku jedného volebného obdobia. Ide napríklad o digitálny trh, dôslednú kontrolu kvality výrobkov či o vyšetrovanie podvodov s dotáciami v slovenskom poľnohospodárstve. Tieto začaté veci chce dotiahnuť do konca. Hovoríme s Ivanom Štefancom, kandidátom na europoslanca za stranu KDH
Narodili ste sa v Považskej Bystrici, študovali a pracovali ste v Bratislave, New Yorku, Atlante či vo Viedni. Teraz ste poslancom Európskeho parlamentu. Ako si spomínate na svoje detstvo a mladosť na Považí?
- Hoci som precestoval skoro celý svet, srdcom som stále vo svojom rodnom regióne. Mám tu zázemie, rodinu a priateľov, s ktorými ma viaže veľa spoločných zážitkov. Ako dieťa som často chodieval na výlety do prírody a poznám v okolí doslova každý kút. Neskôr, už ako amatérsky športovec, som hrdo reprezentoval moje rodné mesto v basketbalových turnajoch. Som rád, že mi bolo dopriate vyrastať v tomto krásnom regióne a vždy sa doň rád vraciam.
Účasť v európskych voľbách je na Slovensku veľmi nízka. Ako by ste vysvetlili ľuďom, prečo by mali ísť voliť?
- V Európskom parlamente sa prijímajú zákony, ktoré bezprostredne ovplyvňujú nielen náš každodenný život, ale aj našu budúcnosť. Vezmime si napríklad ukončenie roamingových poplatkov či zákaz jednorazových plastových obalov. Ide o témy, ktoré nie sú cudzie, ale naše. Od kvality zvolených poslancov bude závisieť, či sa o nich bude rozhodovať tak, aby to bolo v záujme ľudí.
Ako konkrétne pomáha Európsky parlament obyvateľom na Slovensku?
- Na Slovensku je po dobe komunizmu množstvo environmentálnych záťaží. Jednou z nich je napríklad skládka chemikálií v bratislavskej Vrakuni. Jej bezpečné odstránenie by bolo nad finančné možnosti Slovenskej republiky. Z Európskeho parlamentu sme zatlačili na Európsku komisiu a tá vyčlenila niekoľko desiatok miliónov eur na sanáciu skládky. Takýchto záťaží je na Slovensku množstvo a ja chcem pôsobiť tak, aby sme ich s pomocou európskych zdrojov postupne odstránili všetky. Ďalším príkladom sú podvody s dotáciami v slovenskom poľnohospodárstve. Vďaka nášmu tlaku a misiám europoslancov sa konečne začali vyšetrovať a začali sa aj robiť potrebné kroky k tomu, aby bola v tomto odvetví nastolená spravodlivosť.
Boli ste splnomocnencom vlády pre zavedenie eura. Ako tento krok hodnotíte dnes?
- Euro dalo bežným ľuďom hlavne cenovú stabilitu a komfort, keďže si nemusia pri každej ceste do krajín eurozóny meniť peniaze. Slovensku dalo stabilitu a konkurenčnú výhodu oproti susedným krajinám, ktoré euro nezaviedli. Rozumiem nostalgii za Slovenskou korunou, no euro je rovnako naša mena, ako ňou bola koruna.
Slovensko začína dobiehať nekoncepčnosť v narábaní s odpadmi. Toto je však globálna otázka, ktorou by sa mala zaoberať EÚ prioritne. Citlivo to vníma hlavne mladšia generácia. Sme však zavalení plastovým odpadom, skládky sa napĺňajú rýchlo, alternatívy sú chabé, ako nahradiť skládkovanie iným spôsobom narábania s odpadmi. Diskutuje sa intenzívne o tejto otázke aj na pôde EÚ. Aké riešenia sa črtajú celkovo a ako to doľahne na Slovensko?
- Téma odpadov je veľmi živá. Nejde len o známe obrázky z oceánov zamorených plastmi. Stačí sa pozrieť na niektoré miesta v našich riekach, potokoch a lesoch a každému musí byť jasné, že máme veľký problém a musíme ho riešiť spoločne. V Európskom parlamente sme už prijali zákaz jednorazových plastových obalov, výrobkov a igelitových tašiek. Tieto predmety budú musieť byť vyrobené z materiálu, ktorý sa v prírode dokáže rozložiť. Dopad takýchto zákonov bude dlhodobo pozitívny, ako na prírodu, tak aj na ľudí.
Aké výhody priniesol ľuďom, ktorí hľadajú prácu v zahraničí, vstup do EÚ, aké pre študentov, ktorí chcú študovať mimo Slovenska? O čom sa ešte rokuje, aké úpravy EÚ pripravuje v tejto oblasti najnovšie?
- Naši občania môžu od roku 2004 voľne pracovať a študovať v Európskej únii, za rovnakých podmienok ako domáci obyvatelia. To tu nikdy v dejinách nebolo. V poslednej dobe sa ozývajú hlasy, ktoré žiadajú o obmedzenie prístupu na pracovný trh a v Európskom parlamente sa tomu takýmto obmedzovaniam snažíme zabrániť. Pre študentov sme posilnili známy program Erasmus+ tak, aby mohli vycestovať do zahraničia nie raz, ale až dvakrát za svoje štúdium. Veľkým problémom je, že na Slovensku nevie vláda zabezpečiť také podmienky, aby občania, ktorí za prácou vycestujú, sa vrátili domov a mohli tu žiť dôstojný život so svojimi rodinami. Preto sa z pozície europoslanca snažím o to, aby do slovenských regiónov išlo čo najviac peňazí na nové cesty a železnice, pretože len tie dokážu prilákať investorov a tým aj ľudí, ktorí pracujú v zahraničí.
Rozmáha sa euroskepticizmus. Ľuďom sa zdá EÚ vzdialená, vidieť to aj na účasti vo voľbách. Čo s tým?
- Euroskepticizmus ide na vrub aj nezodpovedným politikom a takzvaným alternatívnym médiám, ktoré namiesto toho, aby prinášali pravdivé informácie, šíria strach a klamstvá. Odpoveďou na to je len zodpovedná politika, úzky kontakt s občanmi a trpezlivé vyvracanie rôznych fám a lží.
Máte nejakú kanceláriu na Slovensku? Ako sa môžu ľudia s vami kontaktovať? Využívajú túto možnosť? Ako rýchlo viete odpovedať na ich otázky?
- Mám stálu kanceláriu v Bratislave, kde som každý piatok, a ďalšiu v Košiciach, kam chodím aspoň raz do mesiaca. S občanmi však komunikujem neustále, či už osobne, telefonicky, mailom, alebo prostredníctvom sociálnych sietí, napríklad mojej fanúšikovskej stránky na facebooku. Na otázky sa snažím odpovedať čo najskôr. Samozrejme, záleží, čoho sa konkrétny podnet týka a či nie je potrebná hlbšia analýza.
Ako hodnotíte zvládnutie situácie s migrantmi? Táto otázka polarizuje spoločnosť, dokonca rodiny. Názory mladých ľudí, ktorí cestujú, poznávajú svet, sú väčšinou iné ako názory rodičov. Zvládla uspokojivo EÚ tento problém, alebo lavíruje?
- Migračná kríza z roku 2015 nás všetkých prekvapila. Všetko zlé je však aj na niečo dobré a vďaka tejto skúsenosti sme zaviedli mechanizmy, ako je dôsledná kontrola hraníc a prichádzajúcich osôb, ako aj lepšia spolupráca s okolitými krajinami. Tieto opatrenia znížili prílev nelegálnych migrantov do Európy na minimum. V posilňovaní spoločnej ochrany hraníc však musíme aj naďalej pokračovať.
Stretávame sa s reakciami ľudí, že stúpajú hlavne ceny potravín. Ostatné tri roky asi najviac. A opäť pripisujú vinu Európskej únii a zavedeniu eura. Čo teda spôsobuje nárast cien? Má na to vplyv aj naše členstvo, a ak vôbec nie, čo?
- Vďaka euru máme v skutočnosti nižší rast cien oproti ostatným štátom V4. Európska únia nespôsobuje ich zvyšovanie, je to hlavne vecou politiky slovenskej vlády, ktorá nevie zabezpečiť právnu istotu pre firmy, dobré podnikateľské prostredie a ani férovú súťaž medzi výrobcami potravín. Naviac zaviedla nezmyselné nové dane.
Slovensko by malo byť ako krajina, kde je zavedené euro, viac chránené pred vonkajšími otrasmi a zlými politickými rozhodnutiami. Skúste to bližšie vysvetliť a uviesť nejaký konkrétny prípad, kedy nám to pomohlo.
- Projekt eura môže fungovať len vtedy, keď budú všetci členovia eurozóny zodpovedne hospodáriť a nebudú tvoriť dlhy. Po poslednej kríze sme za pravicovej vlády zaviedli takzvanú dlhovú brzdu, ktorá zabraňuje vládam vytvárať nadmerný deficit verejných financií. Takéto opatrenia, spolu so záchrannými mechanizmami, umožnili, že sa z problémov dostali aj krajiny, ako je Írsko či Španielsko. Žiaľ, dnes sa opäť dostávajú k slovu populisti, ktorí chcú bezbreho míňať a neuvedomujú si, že tým môžu poškodiť nielen našu spoločnú menu, ale predovšetkým vlastných občanov.Aj preto je dôležité ísť v sobotu 25. mája voliť v eurovoľbách.
Ste lídrom kandidátky KDH. Čo musí občan po vstupe do volebnej miestnosti urobiť, ak si chce vybrať jej zástupcu?
- Do Európskeho parlamentu sa volí veľmi podobne ako do slovenského parlamentu. Volič dostane lístky politických strán s menami kandidátov. KDH má číslo 14. Na vybranom lístku zakrúžkuje najviac dvoch kandidátov, vloží ho do obálky a následne do volebnej urny. Tieto eurovoľby budú mimoriadne dôležité, pretože v najbližších rokoch nás čakajú vážne rozhodnutia. Želám všetkým voličom, aby mali v sobotu25. mája šťastnú ruku a vybrali kandidátov, ktorí budú Slovensko zodpovedne zastupovať.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na:https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
