TRENČÍN. Jednou z aktivít, ktoré sa uskutočnili pri stom výročí úmrtia gen. M. R. Štefánika, bolo aj sprístupnenie výstavy archívnych dokumentov Ja sa prebijem... v Štátnom archíve v Trenčíne.
V rámci jej otvorenia dňa 6. mája odzneli prednášky Trenčín na Štefánika nezabúda a Pamätníky M. R. Štefánika na Považí. Osud pamätníkov na Považí priblížila Helena Hollá z pracoviska Archív Považská Bystrica, s prejavmi úcty Trenčanov voči Štefánikovi oboznámili prítomných autorky výstavy Janka Štefaničáková a Radka Mináriková zo Štátneho archívu v Trenčíne.
Názov výstavy podľa Štefánikovho kréda „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“ nevybrali náhodne. Štefánik sa skutočne prebil do sŕdc Trenčanov, čoho dôkazom sú archívne dokumenty a fotografie sústredené v trinástich vitrínach.
Štefánikova spoločnosť, knižnica, Caproni Ca. 33.
„V Trenčíne sídlilo ústredie Štefánikovej spoločnosti. Bola to organizácia s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom bolo rozvíjať ideu československej jednoty a bratského spolunažívania Čechov a Slovákov. V roku 1938 bola jej činnosť zakázaná. Na Štefánikovu spoločnosť v roku 1990 nadviazalo občianske združenie Spoločnosť M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom,“ informovala Štefaničáková.

Od roku 1932 fungovala pri mestskej knižnici ako samostatné oddelenie Štefánikova knižnica, ktorá sústreďovala literatúru týkajúcu sa Štefánika. Po Februári 1948 boli tieto diela z knižnice stiahnuté a oddelenie zaniklo. Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa v Trenčíne vytvorilo centrum starostlivosti o slabomyseľných na Slovensku. Ako dodala Štefaničáková, kvôli vysokému počtu hendikepovaných detí začali stavať Štefánikov ústav pre duševne choré deti, ktorý bol odovzdaný do užívania 1. januára 1940. Po Februári 1948 prestal ústav niesť meno M. R. Štefánika.
Táto budova slúži doteraz svojmu pôvodnému účelu. Zaujímavou časťou výstavy je aj dokumentácia o stavbe repliky lietadla Caproni Ca. 33, na ktorom generál zahynul. Lietadlo vyrobené v trenčianskych Leteckých opravovniach bolo v roku 2012 presťahované do vstupnej haly letiska M. R. Štefánika v Bratislave.
Pomník, nadácia, sokolská župa, kasárne
Vo výbežku mestského parku naproti hotelu Elizabeth stál v rokoch 1939 – 1953 Pomník Slobody so sochou gen. M. R. Štefánika, vysoký 9 metrov. Jeho autorom bol akademický sochár Jozef Pospíšil, celkové výdavky na stavbu monumentu boli viac ako 319-tisíc korún. „Pomník bol definitívne dokončený v apríli 1939, jeho slávnostné odovzdanie do opatery mesta sa vzhľadom na vzniknutú politickú situáciu konalo až 4. mája 1946,“ uviedla Radka Mináriková.

Osud však súsošiu veľmi neprial. V noci z 3. na 4. apríla 1953 bola socha Štefánika z podstavca strhnutá. Hlavu generála, oddelenú od tela pri násilnej demolácii, sa podarilo zachrániť bratom Hrnčárovcom. Jeden z nich ju opatroval zakopanú v záhrade 36 rokov.
Po roku 1990 sa busta Štefánika dostala na čestné miesto do zasadacej miestnosti Mestského úradu v Trenčíne. V súčasnosti sa tam však už nenachádza. Kópia busty bola použitá pre nový Pamätník M. R. Štefánika, ktorý bol odhalený v septembri 1998 v mestskom parku, neďaleko od miesta pôvodného súsošia. V rokoch 1924 – 1944 mesto Trenčín poskytovalo študentom vysokých škôl, ktorí pochádzali z Trenčína, finančnú podporu zo Základiny mesta Trenčín na pamiatku gen. M. R. Štefánika.
„Pozornosť návštevníkov výstavy upútajú aj dokumenty a fotografie Sokolskej župy Považskej – Štefánikovej, ktorá vznikla v Trenčíne v októbri 1919. Rozprestierala sa od Brezovej pod Bradlom po Považskú Bystricu, vydávala vestník Sokol na Považí,“ doplnila Mináriková.
Súčasťou expozície sú aj situačné plány barakov náhradnej vojenskej nemocnice a aj samotných vojenských kasární, ktoré boli po vzniku ČSR premenované na Štefánikove. Po generálovi M. R. Štefánikovi je v Trenčíne pomenovaná ulica, park, vyhliadka na vrchole bralného komplexu Sokolíc dostupná cez lesopark Brezina, ba dokonca aj kaviareň v centre mesta.
Výstava potrvá do konca októbra
Archívne dokumenty, fotografie a plagáty tejto výnimočnej výstavy môže široká verejnosť vidieť v trenčianskom štátnom archíve na Kožušníckej ulici do konca októbra tohto roka.
Autor: šm