TRENČÍN. Náš región navždy opustila významná výtvarná legenda. Akademický maliar Rudolf Moško svojim originálnym výtvarným prejavom ovplyvnil pohľad na slovenskú krajinu.
Jeho zmyselne oblé a ladné výtvarné krivky pretavené do fascinujúcej podoby predovšetkým zeleno-modrých krajiniek pútali desaťročia milovníkov výtvarného umenia mnohých generácií.
Baladické zachytenie prírody, zaujímavé konfigurácie domov a ich architektúry, či netradičné zátišia, geometrické kompozície, akty žien i kresby ceruzou dominovali v tvorbe tohto uznávaného akademického maliara.
Jeho obrazy vystavovali po celom svete
“„Robím to, čo chcem robiť. A to čo chcem robiť, chcem robiť dobre. “
„
Rudolf Moško sa narodil 22. septembra 1926 v Dobrej pri Trenčíne. Patril k najvýznamnejším a najvyhranenejším osobnostiam pôsobiacim v širšom kontexte ako trenčianskom.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave sa celý život venoval maľbe a kresbe. Od roku 1940 žil a tvoril v Trenčíne.

Vášnivý vzťah k turistike sa v dielach Rudolfa Moška premietol aj k jeho výtvarnému nazeraniu na slovenskú krajinu. V neskoršom období majestát prírody rád dopĺňal aj obrazmi s neobvyklou konfiguráciou domov s príznačným hranatým tvaroslovím.
Aj pre originalitu a nevšednosť svojich diel prerazil svojou tvorbou na výstavách doma i v zahraničí. Jeho diela videli milovníci umenia na individuálnych výstavách vo Francúzsku, Rakúsku, Rusku, Poľsku, na Kube, v Nemecku i v Maďarsku.
Rozsiahle individuálne výstavy Rudolfa Moška sme mohli vidieť aj v slovenských mestách. Nechýbali medzi nimi Bratislava, Trenčín, Košice, Nitra, Banská Bystrica, Žilina či Martin.
Výtvarné i farebne kultivované diela Rudolfa Moška boli osobnou maliarskou výpoveďou o krajine domova i citlivými sondami do ľudského vnútra.
Do autorovej tvorby sa výrazným spôsobom premietlo aj plné prežívanie okolitého sveta a jeho obrovská výtvarná citlivosť.
„Najhoršie je začínať. Prvé kroky pri vzniku obrazu sú vždy najťažšie. Niekedy aj pol dňa pozerám na prázdne plátno, kým sa rozbehnem,“ vyznal sa Rudolf Moško pre naše noviny počas svojej poslednej rozsiahlej výstave pri príležitosti jeho 90-tich narodenín v Galérii M. A. Bazovského pred troma rokmi.
V jeho obrazoch sme sa mohli ukryť pred nepohodou sveta
Savojskú krajinu, staré horárne, sady, čierne stodoly, Vrátnu, Opatovú, Kálnickú dolinu, Trenčiansky hrad, osamelé stromy, Vršatec, kostoly z Normandie, červené strechy, krásne ženy, dedinčanky, dievčatá, ale aj staré duby i staré grúne premenil Rudolf Moško prostredníctvom šikovných rúk a pestrých farieb na neopakovateľné olejomaľby, či kresby ceruzou.

Jeho neodolateľné krajiny v pokojných mäkkých krivkách i v geometrických tvaroch boli magickým priestorom plným farby, energie, poézie a harmónie. V nich sa budeme môcť navždy ukryť pred nepohodou sveta aj po smrti uznávaného autora.
Rudolf Moško mal hory i krajinu trvalo zafixované v spomienkach, zážitkoch a pocitoch.
„Bytostný krajinár mal prírodu zažitú z pravidelných potuliek po slovenských vrchoch a horách a krajina sa celý život do jeho diel drala cez okná ateliéru, do ktorého každodenne chodil,“ pripomenula Danica Lovišková, bývalá riaditeľka Galérie M. A. Bazovského, ktorá sa tvorbou Rudolfa Moška detailne zaoberala.
Okrem obrovského množstva malieb a kresieb realizoval Rudolf Moško v období 1960 - 1988 monumentálne diela pre architektúru. Tvoril sgrafitá, štukolustrá, reliéfy, kamenné a betónové objekty i keramické mozaiky. Rudolf Moško vždy fascinoval nadčasovosťou a sviežosťou, pripomínal krásu každodennej obyčajnosti a navádzal nás uctievať si prirodzenú hierarchiu hodnôt.
Rudolf Moško bol výtvarne veľmi aktívny aj vo svojom vysokom veku. Rozlúčme sa s ním navždy krásnym vyznaním, ktoré pre naše noviny povedal na konci roku 2016.
„Robím to, čo chcem robiť. A to čo chcem robiť, chcem robiť dobre. Čím má človek viac rokov, tým má menej času,“ povedal vtedy zosnulý akademický maliar Rudolf Moško.
Česť jeho pamiatke!