DUBNICA NAD VÁHOM. Viac ako 117 ľudí príde o prácu vo fabrike, ktorá sa zaoberá výrobou produktov z ocele a legovaných ocelí pre potreby železničného a ťažobného odvetvia, manipulačnej, banskej, stavebnej a poľnohospodárskej techniky, i obranného priemyslu.
Český podnikateľ Jaroslav Strnad zo spoločnosti Czechoslovak Group a majiteľ popradskej Tatravagónky spustili podľa medializovaných informácií fabriku v Dubnici nad Váhom pred necelými tromi rokmi, po tom, čo mala vážne problémy a prevádzky oživili. Hospodárske výsledky však neboli uspokojivé.

Končia z organizačných dôvodov
Andrej Čírtek, tlačový hovorca Czechoslovak Group, informoval, že skupina sa rozhodla ukončiť výrobu v spoločnosti ZŤS Metalurg a 30. júna odíde väčšina zamestnancov.
„Niekoľko desiatok má však možnosť prejsť do firiem slovenského holdingu MSM, ktorý je tiež súčasťou Czechoslovak Group alebo do vítkovického podniku Heavy Machinery,“ povedal Čírtek.
Dodal, že z tohto dôvodu ešte nie je možné presne určiť, koľko ľudí odíde, lebo ďalšie podniky majú záujem o ľudí.
„Bude to teda závisieť od osobného rozhodnutia zamestnancov a ich ochoty pracovať v inej lokalite. Pracovný pomer zamestnancov končí dohodou z organizačných dôvodov. Viac než päťdesiat ľudí skončí natrvalo, ale významná časť môže nájsť prácu v iných podnikoch,“ informoval hovorca Čírtek.
Čo sa týka agentúrnych zamestnancov, tu je situácia iná. Spoločnosť rieši odchod kmeňových.

Fabrika v Dubnici končí pre neuspokojivé hospodárske výsledky, sú však aj iné dôvody.
„V skupine Czechoslovak Group existujú duplicitné kapacity v metalurgii. Tým, že ukončíme výrobu v dubnickej fabrike, dôjde aj k určitej optimalizácii štruktúry metalurgických podnikov, ktoré v skupine máme a ostatné sa môžu rozvíjať bez toho, aby si navzájom konkurovali,“ vysvetlil Čírtek.
Areál zostáva vo vlastníctve skupiny. Rokujú o jeho ďalšom využití a zvažujú rôzne možnosti.
„Od prenájmu až po zachovanie časti špeciálnej výroby,“ dodal Čírtek
Zlé skúsenosti. Odborári tvrdia, že to bude lepšie
Ľudia, ktorí pracujú v dubnickej fabrike, nemajú dobré skúsenosti. Zažili už osem majiteľov aj konkurzy, keď im nebolo vyplatené nič, na čo mali nárok.
Ľuba Backová, predsedníčka odborovej organizácie ZŤS Metalurg Dubnica nad Váhom hovorí, že v trvalom pracovnom pomere je zamestnaných 117 ľudí.
„Firma ukončí svoje pôsobenie k 30. 6. Teraz im všetko vyplatia, či už ide o odstupné, odchodné, dokonca jeden plat naviac v rámci kolektívnej zmluvy máme dohodnutý nad zákonník práce,“ tvrdí Backová.
Odborári hovoria aj o preplatení dovolenky, prípadne nejakých príspevkov, ktoré sú nárokovateľné.
„Ľudia už podpísali zmluvy a všetko majú na papieri. Všetkým zamestnancom sme túto vec oznámili 29. apríla ráno o deviatej. Výpovedná doba začala plynúť od 1. mája,“ dodala Backová. Tí, ktorí majú nárok na trojmesačnú výpovednú dobu, mesiac im bude podľa odborovej predsedníčky preplatený.

Ľudia by si mohli podľa Backovej nájsť prácu. Niečo ponúka zamestnávateľ, tiež úrad práce a to aj v rámci podnikov bývalej ZŤS Dubnica nad Váhom. „Pracujú tu však aj zamestnanci v špecifických povolaniach ako kováči, zlievači, taviči, tak u týchto bude problém,“ dodala predsedníčka odborov Backová.
O prácu príde 117 zamestnancov, ktorí sú kmeňoví, ďalší presne neurčený počet je tých, ktorí pracujú na zmluvy z agentúr a ako živnostníci.
Vo fabrike mnohí ľudia odpracovali roky a zostali aj v zlých časoch.
Chlapom nebolo do reči
Chlapom, ktorí dnes končili prvú zmenu aj tým, ktorí nastupovali na druhú, nebolo do reči.
„Nebudem hovoriť nič, nehnevajte sa. Ponáhľam sa,“ povedal starší muž, ktorého sme zastihli. Ďalší muž v stredných rokoch nás tiež odbil.„Čo vám poviem, niet čo. Musíte ísť niekde vyššie, tam vám to všetko vysvetlia,“ skonštatoval.

Iný reagoval, že už je dôchodca a je mu to jedno. Muž, ktorý pracuje vo fabrike už od roku 1976 sa s nami nakoniec dal do reči. „Je to ostuda. Vlády, vedenia, všetkých. Mali to podržať,“ prezradil.
Zažil všeličo, toto však nečakal. Na otázku, či mu predošlí majitelia niečo nedlžili, lebo fabrika skončila v konkurze, povedal, že jemu nie, ale boli takí zamestnanci.
„Nevyplatili im dva, tri platy. Bolo to však individuálne.“ Pripustil, že dlžní mohli byť aj viac. „Už mi to akosi ani nie je ľúto. Čo už. Budem si užívať doma,“ skonštatoval ešte. Z jeho hlasu však bolo cítiť sklamanie.
Do reči nebolo ani mladším a už vôbec nechceli, aby sme uviedli ich meno, rovnako ako starší kolegovia.
„Ja dúfam, že sa to ešte dá nejako dohromady. Určite je nám to všetkým ľúto, že končíme. O prepúšťaní sme sa dozvedeli pred dvoma týždňami,“ povedal mladý muž, ktorý pracoval vo fabrike necelé dva roky.
Náhradné zamestnanie zatiaľ nehľadal. Je vyučený strojár. Nevie si však predstaviť, že by mal vycestovať za prácou do Čiech.
„Je to ďaleko, mám chorých rodičov. Nedá sa,“ dodal ešte.