POVAŽIE. Za apríl spadlo minimum zrážok, pôda je už teraz suchá ako v júni. Problémy majú záhradkári, poľnohospodári, lesníci. Ochranári hovoria, že aj príroda reaguje zmätene.
Klíma na strednom Považíaj v severnejších oblastiach je ako kedysi na Podunajskej nížine. Má to vplyv aj na ekosystémy.
Začínajú skôr, aby zachytili vlahu
Záhradkári bojujú so suchom v podstate od začiatku vegetačného obdobia.
„Pôda je veľmi suchá. Trochu nám ju včera pokrstilo. Stojí to však za figu,“ skonštatoval pán Škultéty, ktorého sme zastihli aj s manželkou v záhradkárskej osade nad Dedovcom v Považskej Bystrici. Prišli rýchlo posadiť, čo sa dá a spoliehali sa na predpoveď, ktorá sľubovala o niekoľko dní dážď. Záhradkárčia už roky a s vlahou je to stále horšie. „Kedysi sa sadievalo na prvého mája, bolo to tak zaužívané. Nedá sa už držať toho, ako sme boli naučení,“ vysvetľuje Mária Škultétyová.
Problém je s vlahou celú jar aj leto. Veľký pozor musia teraz dávať už aj na kríky, ríbezle, čučoriedky, jahody.
Polievať chodia oveľa častejšia ako kedysi. „Keby sme sa spoliehali len na prirodzenú vlahu, prišli by sme o všetku úrodu,“ dodáva pani Mária. Od februára začínajú chytať vodu a sneh, keď sa topí.
Počasie u nás už začína pripomínať subtrópy. „Ani vetry u nás nebývali kedysi také ako teraz, a ak fúkali, priniesli aj dážď. Teraz nie. Vlahy je stále menej,“ konštatuje Mária Škultétyová.
Poklonili sa obetiam vojny, postavili máj, spustili fontány aj ohňostroj Čítajte Apríl neveští nič dobré
Peter Ježo, predseda Poľnohospodárskeho družstva Mestečko v Púchovskej doline, hovorí, že apríl je tento rok katastrofálny.
„Posledná dekáda – a padli dva milimetre zrážok. V minulom roku to bolo 27 milimetrov a v roku 2017 113 milimetrov. A práve v apríli sa formuje úroda,“ vysvetľuje. Predpokladá, že pre sucho bude úroda veľmi nízka, ako aj minulý rok. Bude chýbať obilie, dostatok slamy a aj tráva na sená a senáže.
Obrovský deficit vlahy sa vykazuje celoročne. V minulom roku 2018 padlo celkovo v oblasti, kde hospodári PD Mestečko, 551,86 milimetrov zrážok a v roku 2017 to bolo 843 milimetrov, medziročný pokles je tak viac ako 300 milimetrov.
Vzišlo máločo
Je jar a zem je už teraz popukaná, a keď sa rozrába, veľmi prašná. Poľnohospodári hovoria, že repka, ktorú siali na jar, vôbec nevzišla, horčica na 30 percent a lupina na polovicu.
Poľnohospodárske družstvo Mestečko hospodári v horskej a podhorskej oblasti, tak majú aj lúky a pasienky, čo sú dve tretiny ich pôdy.
Tunel Diel nad Nimnicou je pred dokončením Čítajte „Pri dobytku sme odkázaní na dorobenie objemových krmív, sena a senáže, aj na pastvu. Dosievame. Tento rok sme do osiva dali asi 30-tisíc eur. Je sucho, osivo nevzklíčilo a ak aj, zaschlo. Klíčivosť sa bude pohybovať tak okolo 15 percent a aj to si možno pogratulujeme,“ hovorí o ďalšom probléme Ježo.
Problémy so suchom majú aj počas roka. Ak aj v oblasti prší, mávajú stále častejšie príliš veľký objem zrážok, pôda to nedokáže absorbovať a vznikajú bahnotky a tie ničia úrodu.
V oblasti neboli zavlažovacie zariadenia nikdy vybudované, sú tu skôr odvodňovacie a melioračné sústavy. Vždy tu bolo veľa vlahy a museli vlhkosť pôdy skôr znižovať. Teraz sa situácia obrátila.
„Sucho bývalo vždy, aj v minulosti a tiež u nás. Vyskytovalo sa však v iných fázach roka, hlavne v lete,“ dodáva Ježo.
Kôrovcovi sucho žičí, stromy hynú
Katastrofa je tento rok s vlahou aj podľa konateľa Mestských lesov Považská Bystrica Petra Stoklasu.
Hospodária v Hornej Marikovej a porasty sú prevažne smrekové. Problém je dlhodobejší.
„Smrek je dosť závislý od pôdnej vlahy. Jeho korene siahajú len veľmi plytko a pokiaľ neprší pravidelne, vrchný profil pôdy rýchlo vysychá, stromy trpia,“ vysvetľuje Stoklasa.
Sucho spôsobuje viaceré problémy, ale najpodstatnejšie je, že strom má nedostatok vlahy a nie je schopný produkovať miazgu.
Rýchlostnú cestu R6 plánujú už pätnásť rokov Čítajte „Nevie sa potom ani účinne brániť proti škodcom. Kôrovca, ktorý do neho naletí, nie je schopný miazgou zaliať. Hynie,“ spresňuje Stoklasa.
Oveľa častejšie sa v ostatných rokoch vyhlasujú aj obdobia zvýšeného požiarneho nebezpečenstva a lesníci musia robiť častejšie ochranné služby.
Viac starostí s údržbou zelene
Viac starostí je aj s údržbou zelene v meste Považská Bystrica, o ktorú sa starajú Mestské športové kluby (MŠK).
„V apríli bývalo výrazne daždivé počasie a tráva rástla vo veľkom. Pre suché počasie však máme problém. Tráva má plytšie korene ako burina a tá prerastá trávu,“ hovorí Ľubomír Kubovič, riaditeľ MŠK.
Deficit vlahy je evidentný, zavlažovať musia častejšie okrasnú zeleň.
Petičný výbor predložil mestu pripomienky k mestskej doprave Čítajte „Máme našťastie vodu zo studne, tak sa zvýšená spotreba na financiách pri vode neprejavuje, len na vyššej spotrebe pohonných hmôt,“ vysvetlil Kubovič.
Aj na futbalovom štadióne už majú umelú závlahu, čo bolo nevyhnutné, lebo v minulosti tak často polievať nemuseli.
NÁZOR ODBORNÍKA
Nedostatok zrážok, a to už zjari, nie je iba aktuálnou záležitosťou, kumuluje sa viac rokov, aj keď tento apríl je mimoriadne suchý.
„Severozápadná časť Slovenska alebo stredné Považie je oblasť najbližšie k Českej republike, kde majú so suchom už naozaj veľké problémy, pretože sa nedostávajú zrážky od Atlantického oceánu, ako by mali,“ vysvetľuje klimatológ Pavol Faško.
Chýbajú veľkopriestorové trvalé zrážky a to spôsobuje, že aj trvanie slnečného svitu je o niečo dlhšie, lebo je menej oblačnosti. „Toto spolu s teplotnými podmienkami ešte viac vysušuje krajinu. V teplom polroku od apríla do septembra padajú navyše zrážky viac pri búrkach. Aj keď sú intenzívne a naprší niekoľko desiatok milimetrov, spadnú veľmi rýchlo a prírodné prostredie ich nedokáže absorbovať, dobre zužitkovať,“ vysvetľuje Faško.
Voda odteká rýchlo do nižších častí, kde sa navyše môže hromadiť a potom spôsobovať skôr škody.
V PÔDE NEZOSTÁVA SKORO ŽIADNA VODA
Tento rok v apríli nielenže málo pršalo, ale stále svietilo slnko a fúkal vietor. „Takže nepadlo dostatok zrážok a ešte bol aj vysoký výpar. V pôde nezostáva skoro žiadna voda,“ hovorí Dušan Šácha z CHKO Strážovské vrchy. Sucho je problémom aj tam, kde ho v minulosti takmer nepoznali.
„Čo bolo kedysi na Slovensku len v Podunajskej nížine, to už máme aj na strednom Považí a v severnejších oblastiach,“ vysvetľuje s tým, že to má vplyv aj na ekosystémy. Ide však o dlhodobé veci. Ochranári pracujú totiž s prírodou ako celkom a tá sa mení v dlhodobejšom horizonte v priebehu rokov. Niečo sa však dá všimnúť aj krátkodobo. „Málo, napríklad, rastú tento rok májovky. Tak ako to platí vo všeobecnosti , že huby reagujú zle na sucho, tak je to aj s tými jarnými,“ uvádza konkrétny príklad Šácha.
Ochranári si tiež všimli anomálie, keď pomáhali žabám cez cestu. „Žaby nevedeli poriadne, čo majú robiť. Jeden deň bolo teplo, zapršalo, pohli sa. Potom sa odrazu ochladilo o dvadsať stupňov a takto sa to vystriedalo zopárkrát. Do toho prišlo dlhé sucho, vôbec nepršalo, čo žabám vôbec nevyhovuje,“ opisuje problém Šácha. Dodáva, že majú sliznatú pokožku, ktorá rýchlo vysychá, ak nemá potrebnú vlhkosť.
Zvieratá sú z výkyvov počasia zmätené a vôbec ich neprešlo na rozmnožovacie lokality toľko ako po iné roky. Vec sa dá vnímať individuálne z pohľadu jedného živočícha, ale aj celých spoločenstiev, pre ktoré sa mení prostredie. „Začínajú vysychať potoky, ktoré nikdy neboli suché. Riešili sme napríklad problém v Bošáci, keď pred dvomi rokmi vyschol potok a uhynulo množstvo rakov,“ hovorí Šácha. Anomálie boli aj v minulosti, ale raz za sto alebo päťdesiat rokov, teraz sú však častejšie. Veľké zmeny prinášajú podľa ochranára prestavbu spoločenstiev. Vysychajú nielen potoky, ale aj pramene, močariská a rašeliniská.
„Paradox je, že najsuchšími oblasťami boli minulý rok lokality na severnom Slovensku, Orava a Liptov, kde bol obrovský zrážkový deficit. Tam, kde zvykne napršať najviac, v podstate nepršalo. Rozdelenie vody v čase aj priestore sa zmenou klímy zásadne mení,“ dodáva Šácha.
