Narodil sa 22. marca 1904 ako Armin Kaszriel; obaja rodičia mali židovský pôvod. Otec, stolársky majster Maximilián Kasriel, pochádzal z rodiny, ktorá bola už zopár generácií usídlená v Trenčíne. Matka Anna (za slobodna Groszová) uzrela svetlo sveta v obci Divinka neďaleko Žiliny.
Po skončení strednej školy (piaristické gymnázium) pokračoval Herman v štúdiách na pražskej Akademii výtvarných umění u profesorov Loukotu, Obrovského a Thieleho. Súkromne sa vzdelával vo Viedni u Fröhlicha.
Tragédia Rudolfa Goja: Zostal jediný obraz Čítajte Podobne ako iní maliari žijúci a pôsobiaci v Trenčíne, sa tiež hlásil k svojmu stredoškolskému profesorovi, umelecky aktívnemu Antalovi Muszkalayovi.
Pracoval v nateraz bližšie nelokalizovateľnom ateliéri na Hviezdoslavovej ulici.
Mylne sa uvádza, že zomrel ako tridsaťročný: v skutočnosti opustil republiku. Janko Alexy v spomienkovej knihe Ovocie dozrieva stručne pripomína Kasrielovo odhodlanie odísť z Trenčína vyslovené – a zakrátko nato i uskutočnené – v novembri 1934.
Po osvojení si angličtiny a hebrejčiny sa odsťahoval do Palestíny, kde chcel „v pomeroch veľmi nepriaznivých budovať novú kultúru“ (Alexy). Na živobytie si tam zarábal výučbou maľovania. Ateliér po ňom prevzal kolega výtvarník Hugo Gross. Posledná informácia o Kasrielovi pochádza z novinovej správy o spoločnej výstave Holoubka a Grossa v januári 1938.
Obchod s miešaným tovarom Anny Kasrielovej bol počas Slovenského štátu arizovaný. Niekoľkí príbuzní (Imrich Kasriel, Ondrej Kasriel, Gizela Kasrielová, Ružena Kasrielová) zahynuli v nacistických koncentračných táboroch.
Unikátny spevník z okolia Trenčína: zachránili vyše dvesto ľudových piesní Čítajte Do dnešných čias sa Hermanových obrazov zachovalo minimum. Niekoľkými disponuje Galéria Miloša Alexandra Bazovského (okrem iného olejomaľby Trenčiansky hrad, 1925 a Trenčín, 1930).
Publicista Gregor Medvecký ich právom označil za „plné šarmu“. Presne také je dnes v súkromnom majetku sa nachádzajúce temperou maľované dielo Trenčín s vročením 1931.
Okrem krajiniek sa venoval aj portrétom (Muž s fajkou, 1927). Zaujatie objektami ľudovej architektúry prezrádza obraz Koliba v lúčnom chotári. Ďalší tematický okruh Kasrielovej tvorby predstavujú zátišia.
Pokračoval v umeleckej činnosti aj neskôr, počas pobytu v novej vlasti? Nevedno. Do Trenčína sa už nevrátil a ďalšie jeho životné osudy zostávajú zahalené rúškom tajomstva.
MARTIN MALO,
TRENČIANSKE MÚZEUM
Autor: Martin Malo
