Vizitky
- Marta Fartelová st. sa narodila v roku 1977 v Šali. Je autorkou romantických noviel. Píše príbehy zo súčasnosti. Vo svojich románoch sa snaží poukázať na reálne problémy dnešnej doby. Knižne debutovala v roku 2007 knihou Chuť lesných jahôd. Je autorkou knihy Anjel v pekle, diabol v nebi; Anjeli neplačú; Chlapec bez mena; Chuť lesných jahôd; Črepiny spomienok; Kým uschnú tvoje slzy; Na koniec dúhy; Odíď z mojich snov; Priveľa šťastia; Trinásta komnata; Vo víre života; Vôňa tvojej duše a Život na pôžičku. Má dve dcéry. Písaniu sa začala venovať počas materskej dovolenky s mladšou dcérou.
- Marta Fartelová ml. je slovenská volejbalistka vysoká 178 cm. Narodila sa 6. marca 1998. V extraligovej sezóne 2018-2019 nastupovala v drese VTC Pezinok-Bilíkova, s ktorým v práve ukončenom ročníku najvyššej súťaže získala bronzovú medailu po rozhodujúcom zápase s Novým Mestom nad Váhom. Na palubovku nastupuje na poste smečiarky. V minulosti bola reprezentantkou Slovenska v kategórii do 19 rokov.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Marta Fartelová na dvojaký spôsob. Staršia a mladšia.
Mama a dcéra. Tá prvá Marta Fartelová je obľúbenou slovenskou spisovateľkou a druhá Marta Fartelová výbornou volejbalistkou, ktorá v tejto sezóne získala bronzovú medailu z majstrovstiev Slovenska.
A obe sa navzájom podporujú.
Spisovateľka temperamentne povzbudzuje svoju dcéru na tribúnach športových hál po celom Slovensku, volejbalistka zasa číta pozorne všetky mamine romány. Nádherný rodinný vzťah.
Mama a dcéra Fartelové si radosť z víťazstva volejbalistiek VTC Pezinok užívali v novomestskej športovej hale, kde nastúpili v boji o bronz na slovenskom šampionáte.
Spisovateľky sme sa po zápase pýtali na volejbal a volejbalistky zasa na literatúru.
Dnes nebolo možné prehliadnuť, ako nadšene povzbudzujete dcéru a jej klub v zápase volejbalistiek Nového Mesta nad Váhom proti Pezinku. Cestujete na zápasy dcéry často?
Marta Fartelová st., mama spisovateľka: – Chodím na zápasy volejbalistiek Pezinka, za ktorý hrá moja dcéra, pravidelne. Som verný fanúšik. Dá sa povedať, že v podstate cestujem na zápasy po celom Slovensku. Keď sa mi dá, vždy idem. Chodíme na zápasy autom spoločne s mojimi rodičmi. Teraz som po druhom prehratom sete sklamaná, ale to je taká klasická ženská psychika (úsmev). V prvom sete hrala dcéra výborne, v druhom robila chyby a trénerka ju oprávnene stiahla.
Ste vysoká, máte tiež volejbalovú postavu. Hrávali ste niekedy v minulosti aj vy závodne volejbal?

Mama: – Volejbal som súťažne nehrávala. Ale hrávala ho moja mama, mňa to preskočilo a teraz sa mu aktívne venuje moja dcéra. Na volejbale sa mi páči ten kolektívny zápal. Je to taký šport pre rozumných ľudí, nie je to kontaktný šport. Volejbal sa mi veľmi páči, rada si ho rekreačne zahrám. Rada aj lyžujem, plávam a jazdím na bicykli. Deti mi športujú obidve. Staršia dcérka Marta hrá volejbal za Pezinok už vrcholovo. Druhá dcérka je menšia a tá sa venuje koňom. Tiež už súťažne.
Kto vašu dcéru po prvýkrát priviedol do športovej haly?
Mama: – Bolo to tak trošku násilne. Ja som vždy veľmi chcela, aby športovala. Bola vždy vysoká. Keď ju zbadala jej prvá trénerka, už v piatej triede sa rozhodlo, že bude volejbalistka. Už vtedy bola veľmi vysoká a vyčnievala nad spolužiačkami. Trénerka ju k tomu prinútila a volejbal ju potom úplne chytil.
Vy ste rodina známa po literárnej i športovej stránke. O čom sa doma viac hovorí? O literatúre či volejbale?
Mama: – Určite sa rozpráva podstatne viac o športe. Ale dcéra si do svojich výkonov moc nenechá rozprávať. Tvrdí, že tomu nerozumiem (úsmev). A tak ju nechám, veď má na to trénerku.
Marta Fartelová ml. (dcéra volejbalistka): – Teraz je záver sezóny a v našej rodine to žije volejbalom. Takže najviac sa teraz určite bavíme o volejbale. Ale u nás literatúra fakt fičí. Máme obrovskú knižnicu, vždy si hovoríme, kto čo čítal. Volejbal a literatúra sú u nás doma tak pol na pol.
Dcéra populárnej spisovateľky je výborná volejbalistka. Pulzujú v nej aj literárne gény?
Mama: – Určite by bola šikovná aj po literárnej stránke, ale v tom sa zatiaľ akosi neprejavila. Ale miluje slovenčinu. Študuje na vysokej škole logopédiu, k jazyku má neskutočne blízko. A ešte ma dokonca aj, čo sa týka slovenčiny a jej správnosti, niekedy opravuje. (úsmev).

Kedy ste si začali uvedomovať, že vaša mama je obľúbenou slovenskou spisovateľkou?
Dcéra: – Hneď po prvej knižke, to som bola ešte malá. To už je naozaj veľmi, veľmi dávno. Mám, samozrejme, prečítané všetky knihy, ktoré mama napísala. Páči sa mi, že jej knihy sú reálne. Sú príbehmi, ktoré sa naozaj stali alebo mohli stať. Vidím tam aj našu rodinu, tak sú mi tie príbehy veľmi blízke.
Dávate svojej dcére čítať to, čo napíšete ešte predtým, ako ide kniha do vydavateľstva?
Mama: – Niektoré knihy dcéra už čítala aj pred ich vyjdením. Väčšinu diel však čítala až potom, keď knižne vyšli.
Keď čítate mamine knihy, máte pocit, že by ste v deji niečo upravili a zmenili?
Dcéra: – Väčšinou nie. Do deja mame nezasahujem, nemením ho. Čítala som dve mamine knižky ešte predtým, keď ich dala do vydavateľstva. Čerstvý rukopis. Vtedy sa ma mama pýtala skôr na to, či to nie je príliš kontroverzná téma. Či to čitatelia prijmú. Zaujímal ju môj názor ako čitateľky, či sa to bude ľuďom páčiť.
Píšete teraz aktuálne niečo nové? Čo môžu vaši čitatelia v najbližšej dobe od vás očakávať?
Mama: – Začala som písať novú knižku, ale som naozaj iba na začiatku. Dúfam, že sa mi s tým do leta podarí výrazne posunúť ďalej. Píšem tentokrát na utečeneckú tému, ktorá ma veľmi zaujíma. Ale nie je to z pohľadu politického. Je to z pohľadu života človeka a jeho rozmýšľania, keď príde o všetko a musí niekam odísť.
Vy ste vrcholová volejbalistka. Nelákajú vás po mame aj literárne chodníčky?
Dcéra: – Literárne chodníčky ma veľmi lákajú. Určite keď budem mať raz viac času, napíšem aj niečo svoje. Ja som literárne temnejšie zameraná ako mama. Smerovala by som v písaní na horory alebo detektívky. To ale musí prísť nejaký nápad. Ale možno čakať v budúcnosti, že Marta Fartelová knižne vyjde aj v mladšom vydaní. (úsmev)
Mama spomínala, že volejbal súťažne nehrávala. Zahráte si niekedy spolu aspoň počas dovolenky len tak rekreačne, pre zábavu?
Dcéra: – Kedysi sme si zvykli zahrať spoločne počas dovolenky v Chorvátsku. Teraz v podstate už nie je ani kde. Ale sem-tam sme si boli rodina zahrať spolu plážový volejbal. Ja už mávam po sezóne volejbalu niekedy aj plné zuby a chcem si trošku oddýchnuť. Ale keď je príležitosť, tak si aspoň trošku spolu zapinkáme.