DUBNICA NAD VÁHOM. Nelegálna skládka pri Váhu sa objavuje opakovane. Napriek tomu, že mesto lokalitu pravidelne čistí. Kopa fliaš, chladnička, ohorené pneumatiky, hŕba starej obuvi. To všetko pôsobí medzi rozkvitnutými stromami ako päsť na oko. Odpad roznáša vietor aj po poli. Problém je dlhodobý.
Odpad sa objavil opäť
Novú Dubnicu čakajú väčšie odstávky elektriny Čítajte Problémy so skládkami mávajú pri kanáli medzi Dubnicou a Nemšovou pravidelne každý rok.
„Vždy ich odstránime, ale opäť vznikajú nové. Tento rok pribudlo zase päť. Ide o komunálny a stavebný odpad, plasty, zelený odpad, ktorý mohol pokojne skončiť na mestskom kompostovisku, ale máme ho opäť tu,“ hovorí Sláva Gajdošíková, hovorkyňa mestského úradu v Dubnici nad Váhom.
Dodáva, že opakovane vyzývajú občanov, aby nevytvárali nelegálne skládky a podozrivé vyhadzovanie smetí nahlásili mestskej polícii alebo na mestský úrad.
Je ťažké zistiť vinníka, splácame všetci
Zistiť vinníka je veľký problém. „Za odpratanie nelegálnych skládok platí mesto nemalé peniaze. Za minulý rok to bolo 15-tisíc eur, ktoré sa dali použiť celkom inak,“ hovorí Gajdošíková s tým, že toto je najviac problematické miesto.
V okresoch P. Bystrica a Púchov platí zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru Čítajte Poplatky za uloženie odpadov v meste sa pritom veľmi nezmenili. „Občan Dubnice nad Váhom môže bezplatne odovzdať biologický odpad, ako konáre, listy a podobne, elektoroodpady, veľkoobjemový odpad. Dokonca od januára tohto roku aj pneumatiky. Jedine stavebný odpad je spoplatnený,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta. Pri Váhu ju najviac prekvapila hromada plastových fliaš a kopa kôstok z marhúľ. „Nepochádzajú asi od ľudí, ale skôr z nejakej prevádzky,“ dodala.
V Nemecku to nevidel
Miroslav Gašpar bol v lokalite pri Váhu na prechádzke so psíkom.
„Je to tu bežné. Ani neviem, čo povedať. Už je nenormálne, čo ľudia robia,“ hovorí. Ak vyvážajú do prírody niečo, čo môžu odovzdať zdarma, je to veľká lajdáckosť. Robil v zahraničí v Nemecku, v malom mestečku, ako je Ilava alebo Dubnica. Niečo takéto tam nevidel.
„Jednak je väčšina pozemkov súkromná. Potom majú zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Ľudia si rozmyslia, či vyhodia 25 centov len tak, keď kúpia celý balík nápojov.“
Vyšlo nové číslo novín Čítajte Miroslav Bagin si pozrel na fotografiách zábery nelegálnych skládok a veľmi ho to nahnevalo. „Ľuďom sa takéto správanie k prírode vráti. Zašpiníme si ornú pôdu, spodné vody a potom budeme jesť aj nekvalitné potraviny, piť znečistenú vodu. Sami sebe škodíme,“ myslí si.
Odber odpadov je síce zdarma, ale ľudia stále rozmýšľajú veľmi egoisticky. „Prečo by ťahal odpad ďalej, keď to môžu hodiť na miesto, kde to má bližšie,“ dodáva s tým, že sa im to nechce pravdepodobne triediť. Ako trest nepomôžu ani vysoké pokuty.
„Ja by som človeku, ktorý niečo takéto robí, dal všetko pozbierať, aj to, čo nezašpinil,“ dodáva Bagin.
NÁZOR ODBORNÍKA
Vít Ondráš, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Ilave, tvrdí, že podobných miest ako v Dubnici už majú našťastie menej. „Obce sa snažia zabezpečiť veci tak, aby sa skládky nevyskytovali. Lokalita v Dubnici je problematická. Je pri Váhu a spojnica ciest z Dubnice do Bolešova je vybudovaná tak, že zabezpečuje dobrý prístup do viacerých bočných uličiek pri rieke,“ vysvetľuje s tým, že miesta sú kryté, odľahlé a ťažšie kontrolovateľné. Ľudí lákajú. Obyvatelia však nemajú dôvod zbavovať sa odpadu takto, lebo obce zabezpečujú hromadný zber. „Naši ľudia však majú stále slabé environmentálne cítenie.
Vôbec nemajú zábrany robiť si z prírody smetisko na odľahlých miestach. Nemáme výchovu o ochrane životného prostredia tak vžitú, že nám to svedomie nedovolí,“ hovorí Ondráš.
Nájsť pôvodcov takéhoto odpadu je ťažké. Podarilo sa to raz, asi štyri či päť rokov dozadu podľa dokumentov, ktoré sa našli na skládke stavebného odpadu. Porušenie zákona vyšetrovala polícia, rozhodoval súd. „Vôbec však nefunguje, že by niekto ohlásil človeka, ktorý vyváža odpad nelegálne. Ľudia si nechcú kaziť vzťahy s ostatnými, nechcú nahlasovať takéto delikty. Už vôbec to nefunguje v obciach, kde sa všetci navzájom poznajú, stále sa to toleruje,“ dodáva Ondráš.
