Ochutnajte sladkú caltu. Na hornej Nitre patrila k tradičným veľkonočným jedlám

HORNÁ NITRA. Veľkonočné sviatky si dnes mnohí ľudia spájajú s vajíčkami, údeným mäsom, klobásou, majonézovým šalátom a koláčmi. Viaceré z potravín, ktoré počas sviatkov konzumujeme dnes, jedli ľudia na hornej Nitre aj v minulosti. Sladká calta však už dnes nie je bežným koláčom.

„Na Veľký piatok sa veľmi prísne zachovával pôst, jedlo sa veľmi striedmo, ba staršie ženy nejedli v tento deň nič,“ začala riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Turistickú sezónu v Bojniciach otvoria sprievodom i ohňovou šou Čítajte 

V piatok polievky, cez víkend údeniny

Ľudia na hornej Nitre obvykle v piatok pripravovali polievky zo strukovín. Boli to napríklad fazuľová na sladko alebo na kyslo, hrachová, z cíceru alebo polievka z bôbu. Okrem toho gazdinky varili aj polievku zo sušených húb, ktorú okrem veľkonočných sviatkov pripravovali aj na Štedrý večer.

„K polievke sa chystali ešte šúľance, súkané slíže zo zemiakového cesta, osypané orechmi, osmaženou krupicou alebo žemľovými omrvinkami. Je to prastaré jedlo, ktoré malo privodiť dobrú úrodu obilia,“ opísala Géczyová.

Údeniny, tak ako ich poznáme dnes, mali naši predkovia v jedálničku až v sobotu a nedeľu. Vtedy varievali údenú šunku a klobásy, ktoré zostali z domácich zabíjačiek. Do hrn-ca k nim pridali variť aj vajíčka, ktoré vďaka tomu nasali vôňu údeniny.

„Často sa v domácnostiach pripravoval aj chren, ktorý hojne rástol na záhradách. Očistené a na jemno postrúhané korene chrenu ochutili sladkokyslým nálevom alebo k nemu pridali nastrúhanú uvarenú cviklu,“ ozrejmila. Hojnosť obedu na Veľkonočnú nedeľu predstavovali pečené jahniatka a kozliatka.

Počas veľkonočných sviatkov nesmeli chýbať ani sladkosti. Ženy piekli viacero druhov koláčov, medzi ktorými na hornej Nitre rezonovala najmä jednoduchá calta zo sladkého kysnutého cesta.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prameň rieky Nitra bol svedkom zázraku, ktorý zachránil ľudské životy (+FOTO) Čítajte 

Veľkonočné dobroty

„Okrem toho sa pripravovali veľké osúchy s tvarohom, záviny s makovou alebo orechovou plnkou. Drobné koláčiky okrúhleho tvaru alebo v tvare rožtekov či malých rybiek sa tiež plnili ochuteným makom, mletými orechmi alebo slivkovým lekvárom. Baránok sa často piekol len ako pečivo v hlinenej alebo kovovej forme,“ vymenovala riaditeľka múzea.

Zároveň podotkla, že všetky tieto jedlá sa jedli až po návrate z kostola, teda po Vzkriesení alebo až v nedeľu. Na veľkonočnom stole nechýbala domáca pálenka a víno.

Tradičná calta zo sladkého cesta ako aj ostatné uvedené jedlá neboli dominantou len jednej obce. Gazdinky ich pripravovali v kuchyniach na celej hornej Nitre. V súčasnosti tieto jedlá z úcty k tradíciám robia napríklad v Prievidzi, Lazanoch, ale aj iných obciach.

„Dnes je skladba jedálneho lístka počas veľkonočných sviatkov podstatne bohatšia, ale stále sa varí údené bravčové mäso, klobásky a vajíčka. Chren už mnohí kupujú v obchodoch a klasické kysnuté koláčiky nahrádzajú kupované sladké pečivá,“ uzavrela Iveta Géczyová.