HORNÁ STREDA. Po absolvovaní vysokej školy sa od roku 1996 venuje učiteľstvu na základnej školy. Najskôr pôsobil v Pobedime. Posledných osem rokov v rodnej Hornej Strede, z toho štyri na pozícii riaditeľa.
Srdcovkou Petra Vrábela je futbal. Desať rokov strávil vo štvrtoligových Častkovciach, kde na ruke nosil kapitánsku pásku a patril medzi najlepších hráčov súťaže. Okrem toho v klube pôsobil ako hospodár.
Cifraničov odchod bol nevyhnutný. Nešlo už o futbal, vysvetľuje Rybníček Čítajte Na záver kariéry sa vrátil do materskej Hornej Stredy. V 46 rokoch sa radí medzi najskúsenejších hráčov VII. ligy Double Star Bet Juh. Splnil si sen. Na zápasy nastupuje so synom Lukášom a synovcom Adamom.
Trénerstvu sa venuje v neďalekých Piešťanoch, kde vedie dorastenecký tím.
Po roku 2000 si základnú zostavu Častkoviec bolo možné iba ťažko predstaviť bez Petra Vrábela. Prirástol vám miestny klub k srdcu?
- Bez pochyby. Na klub aj ľudí okolo neho mi zostali veľmi pekné spomienky. Dnes sa tam dostanem na futbal už iba sporadicky. Káder sa obmenil, ale na Častkovce nedám dopustiť.
Dlhé roky som na štadióne aj býval, pretože som sa venoval aj práci hospodára.
Zvládali ste sa plnohodnotne venovať aj veciam okolo športového areálu?
- Chvíľku som býval u rodičov. Bol som už ženatý a hľadal som samostatné bývanie. Častkovčania mi ponúkli okrem pozície na ihrisku aj hospodársky byt.
Chuť mi nechýbala. Som typ futbalistu, ktorý potrebuje hrať na dobre pripravenom trávniku. Práca ma bavila. Po povinnostiach na základnej škole v Pobedime som sa staral o to, aby sme mali reprezentatívny trávnik a všetkému, čo bolo treba v areáli urobiť. Nechýbalo ani pratie dresov.
Ženy rozhodkyne do mužského futbalu nepatria, hovorí Kopačka Čítajte Radíte ľuďom z Hornej Stredy, ako sa o kvalitu hracej plochy starať dnes?
- Viac-menej sa aj u nás o neho starám. Obec vyčlenila finančné prostriedky na jeho údržbu. Dnes je všetko najmä o peniazoch. Mať ho v kvalitnom stave niečo stojí. Pravidelne sa staráme o vertikutáciu, hnojenie, podsievanie, postreky...
Kvalita sa za posledné obdobie výrazne zlepšila.
Na futbalistu už máte pokročilejší vek. Baví vás to ešte priamo na ihrisku?
- Keby nebavilo, už by som nehral. Telo neoklamem. Roky už cítim. Potrebujem dlhší čas na regeneráciu.
Stále mám mužstvu čo ponúknuť, hoci už uvažujem, že pokiaľ bude dostatočný počet mladších chlapcov, prenechám im miesto.
Možno po aktuálnej sezóne skončím s aktívnou činnosťou. Budem pomáhať trénerovi a keď bude treba aj nastúpim. Ale nie tak často ako doteraz.
Dávate si väčší pozor pri osobných súbojoch, aby ste sa vyvarovali zranení?
