KRAJNÉ. Literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, historik a prekladateľ Milan Žitný, rodák z myjavských kopaníc z Krajného, 16. apríla navždy opustil svojich najbližších, množstvo priateľov a svet literatúry a literárnej vedy, ktorú tak miloval.
Vynikajúci tvorca, ktorý sa ako jeden z mála slovenských odborníkov venoval skúmaniu severských literatúr, sa zaoberal predovšetkým slovensko-severskými a slovensko-nemeckými medziliterárnymi vzťahmi a literatúrou nemeckého romantizmu.

Milan Žitný prekladal do slovenčiny filozofické a estetické diela významných autorov. Za svoju literárnovednú a prekladateľskú činnosť získal množstvo prestížnych cien.
Prekladateľ, ktorý miloval literatúru severských krajín
Germanista, nordista a prekladateľ vedeckej a umeleckej literatúry Milan Žitný sa narodil 11. januára 1948 v Krajnom. Úspešne vyštudoval nemeckú a severskú filológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1967-1972).
Absolvoval viaceré študijné pobyty v zahraničí (Fínsko, Švédsko, Nemecko). V rokoch 1998 - 2003 pôsobil ako docent v Ústave slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom. Pôsobil aj na Institute of Human Sciences vo Viedni.
Viac ako štyri desaťročia bol aj vedeckým pracovníkom Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave.
Milan Žitný sa zaoberal predovšetkým slovensko-nemeckými a slovensko-severskými medziliterárnymi vzťahmi.
Do slovenčiny preložil viaceré diela J. W. Goetheho, F. Schlegela, J. Habermasa, F. Kafku, H. Ibsena, H. Ch. Andersena, A. Strindberga, či B.Bjørnsona. Preložil aj triptych autobiografií Laterna Magika, Dobrá vôľa a Nedeliatko od známeho režiséra Ingmara Bergmana, ale aj jeho zbierku filmových poviedok Šepoty a výkriky.
Bol jedným z mála slovenských odborníkov na severskú literatúru. Prekladal z dánštiny, švédštiny, nórčiny a nemčiny. Preložených kníh v jeho podaní je niekoľko desiatok. Medzi nimi aj Poviedky od Franza Kafku.

Je tvorcom alebo spolutvorcom diel Nemeckí romantici, Vývinové problémy svetovej literatúry po roku 1945, Svetové literatúry po roku 1945, Nemecká próza po roku 1945 a mnohých iných.
V uznávanej monografii Severské literatúry v slovenskej kultúre sa sústredil na príčiny rastu i poklesu záujmu o prijímanie severských literatúr do nášho prostredia.
V monografii sa venoval aj kľúčovým severským tvorcom- dánskemu filozofovi Sørenovi Kierkegaardovi, autorovi rozprávok Hansovi Christianovi Andersenovi, dramatikovi Henrikovi Ibsenovi, švédskej spisovateľke Selme Lagerlöfovej i známému nórskemu autorovi Bjørnstjerne Bjørnsonovi, ktorý bol jedným z jeho hlavných literárno-vedných a prekladateľských cieľov. V roku 1998 preložil spolu s Janou Rakšányiovou aj jeho dielo Česť a chvála večnej jari života.
Jednou z jeho posledných prekladateľských prác je kniha Bjørnstjerne Bjørnson o mieri a malých národoch z roku 2018. Jedná sa o výber Bjørnsonových článkov o slobode, humanizme a postavení malých národov v Európe v štyroch jazykoch - v slovenčine, nórčine, nemčine a angličtine.
Milan Žitný bol členom Slovenskej literárnovednej spoločnosti pri SAV, Medzinárodnej Goetheho spoločnosti a Spoločnosti Selmy Lagerlöfovej. Za preklad drám A. Strindberga získal Cenu Zory Jesenskej a v roku 2007 aj Cenu Mateja Bela za vedecký preklad diela Sörena Kierkegaarda Buď - alebo.
Česť jeho pamiatke.