Život občas prináša momenty, keď človeka niečo podráždi a vedie ho k hnevu. Hnev je rozčúlenie sa nad nejakou udalosťou, nad neočakávanou situáciou. Kto je disciplinovaný a má pevné nervy, vie ho v sebe utlmiť. Sú medzi nami však aj takí, ktorí zlosti popustia uzdu a sú takmer neovládateľní.
Sú ako sopka, ktorá chrlí lávu a oheň, čím všetko krásne okolo seba ničí. Sú ako ľadovec, ktorý sa spustí na kvitnúcu prírodu a razom je všetko preč, čo znamenalo nádej a potešenie.
Veľký hnev zanecháva za sebou značné následky, ktoré sa často veľmi ťažko odstraňujú. Bolo by dobré, ak by sme v hraničných, kritických situáciách dokázali mlčať.
Seniori najviac potrebujú pozornosť, tvrdí profesionálna vnučka Čítajte Ak by sme si radšej zahryzli do jazyka, nemuselo by nás neskôr mrzieť, čo sme v danom okamihu v zlosti povedali.
Keď prejde búrka hnevu, znova sa v našej hlave vyjasní a posudzujeme všetko ináč.
Keď je hladina vody pokojná, vidíme v nej svoju ľudskú tvár, no keď sa zvíri, namiesto svojej podoby v nej vidíme netvora.
Často sa pýtame, prečo sa veci nedajú vyriešiť dobrým slovom, prečo zlý duch nasial toľko skazeného semena. Hnev je takým jedom, ktorý dokáže otráviť celý život. Ovocím hnevu je nespútaný jazyk, ktorý nevieme udržať na uzde. Preto, hoci sme to už hádam stokrát skúšali, dávame sa strhnúť a nevieme situácie riešiť bez škriepok.
Nedovoľme, aby nás hnev ovládol. Naučme sa odpúšťať, podať ruku na zmierenie.
Nie odplata je riešením v medziľudských vzťahoch, ale láska, ktorá sa vie povzniesť nad zlo. Problémy sa dajú riešiť pokojne a bez prehnaných emócií a to tak, že sa budeme snažiť rešpektovať a aspoň sčasti prijať názory a presvedčenia iných ľudí.
Tí, ktorí stratili zmysel pre opravdivé ľudské vzťahy, mali by si uvedomiť, že život človeka je veľkým darom a je nerozumné si ho otravovať pre maličkosti, ktoré často nestoja za reč.
Je práve pôstne obdobie – čas, kedy by sme si mali vstúpiť do svedomia a vymiesť z neho všetku zlobu a nenávisť, ktoré sa tam počas roka nazhŕňali, a tak očistení mohli ľahšie kráčať po ceste svojho života.
Láska a odpúšťanie spája ľudské srdcia a v nich sa buduje pokoj, radosť a šťastie.
ANNA KŇAZEOVÁ
