TRENČÍN. Najskôr vyhral ligu ako starší žiak, neskôr pridal zlatú medailu v drese dorastencov Dukly Trenčín a ostatné dve sezóny zodvihol majstrovskú trofej nad hlavu v pozícii kapitána juniorov.
Marcel Škvarka sa stal predĺženou rukou trénerského tandemu Marcel Hanzal – Roman Tvrdoň. V aktuálnom ročníku nastupoval vzhľadom na vek na výnimku.
Hokej má v rodine. Otec si zahral federálnu ligu za Nitru so Žigom Pálffym a Jozefom Stümpelom. Ujo Ľubomír Sekeráš pôsobil v NHL a bol jedným z historicky najlepších obrancov Slovenska.
20-ročný útočník je študentom Katedry politológie na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka.

Otec a ujo hrali hokej. Brat sa venuje futbalu na regionálne úrovni. Je v rodine šport témou číslo jeden?
- Otec mňa i Patrika viedol k športu odmalička, za čo mu patrí poďakovanie. Naučil ma hrať tenis aj plávať. Venoval sa mi, čo nezažili všetci naši rovesníci.
V mládežníckom veku ste vyhrali všetko, čo sa dalo. Ktorí tréneri vás najviac ovplyvnili?
- Poviem dve mená. Výborný bol Viliam Čacho. Mal kvalitné tréningy na ľade aj mimo neho. Je autorita a naštartoval mládežnícky hokej v Trenčíne. S dorastom sa niekoľkokrát stal majstrom Slovenska.

Aktuálne som si skvele rozumel s Marcelom Hanzalom po ľudskej aj hokejovej stránke.
Posledný ročník ste medzi juniormi odohrali na výnimku, keďže vekom ste už starší. Prečo ste sa neposunuli do mužského hokeja?