PÚCHOV. Klimatické zmeny, poľnohospodárstvo a zmeny v krajine v posledných rokoch negatívne ovplyvňujú včelstvo na Slovensku. Aktivisti na Považí zbierajú podpisy pod petíciu, včelu medonosnú chcú vyhlásiť za chráneného živočícha.

Ani kravu nechránime
„Spúšťačom petície bol príbeh môjho známeho – včelára, ktorému poľnohospodár doslova postriekal včely cez obed za pekného počasia, v plnej znáške, a prišiel o 200 rodín,“ povedal autor petície Michal Bizoň.
Hovorí, že včely zabíja v prvom rade hlad zapríčinený znižovaním pestrosti. Choroby a znížená schopnosť vysporiadať sa s nimi sú už len následok. Riešenie vidí vo vyhlásení včely za chráneného živočícha. Zväz včelárov má ale iný názor. Včela je tretím najdôležitejším hospodárskym živočíchom v krajine a petícia je vraj diskutabilná.

„Chrániť rozhodne áno, ale uzákoniť ju ako chránené zviera by bolo, ako keby sme za chránené zviera vyhlásili kravu,“ povedal regionálny predseda včelárov Milan Janco. Mohlo by to podľa neho výrazne obmedziť včelárom možnosti chovu.
Zelené púšte na juhu
Janco ale tiež povedal, že zmena klímy a intenzívne poľnohospodárstvo tak poničili stavy včelstiev, že záujem o tento užitočný hmyz a pomoc človeka je na mieste. Stav je až taký, že včely bez ľudského zásahu už nie sú schopné prežiť.
Škodia im takzvané zelené púšte. Poľnohospodári sadia vo veľkom repku, ktorá je ekonomicky výhodnou plodinou. Jasnožlté polia je vidieť už v apríli po celom Slovensku.
„Včela potrebuje pre svoju výživu peľ minimálne zo siedmich rastlín. Keď má len repku, nestačí to,“ povedal včelár a dodal, že jeho kolegovia na juhu Slovenska musia včely medzi kvitnutím repky a agátu umelo prikrmovať, aby prežili.
Najväčším problémom je, že polia sú intenzívne ošetrované chemickými prostriedkami, ktoré včely zabíjajú.

V regióne stredného Považia včely monokultúrami výrazne netrpia, máme pestrejšiu prírodu, lesy, lúky. Včelstvá majú dostatočný výber.
Na juhu sú ale problémy citeľné. „Mám kolegu pri Dudinciach, ktorému z dvesto včelstiev ostala štvrtina. Inému zo Šale zo stovky ostala dvadsiatka.“ Janco dodáva, že v susednom Maďarsku uhynulo na jeseň 600-tisíc včelstiev, čo je polovica z celej krajiny. „Položilo to celé farmy, ktoré mali okolo šesťsto či osemsto včelstiev,“ povedal Janco. Organizátor petície Bizoň situáciu vníma ako jasný signál, že sa niečo deje so životným prostredím.