Mimozemšťan pristane na Zemi a očarí ho poznanie, že Zem i ľudia na nej sú rozmanití, pestrofarební, kým na jeho planéte sú všetci šedí a rovnakí. Pochopí mimozemšťan správanie ľudí natoľko, aby si splnil túžbu a mohol medzi nimi zostať žiť natrvalo?

Z tohto námetu vychádza najnovšia autorská inscenácia Pavla Seriša s názvom Pozemšťan. Ako svoju druhú premiéru v tejto divadelnej sezóne ju uvedie Divadlo Bolka Polívku v Brne.
Už o dva dni neskôr – v nedeľu 7. apríla o 19.00 h – bude slovenská premiéra Pozemšťana v trenčianskom kine Hviezda.
„Tešíme sa, že v produkcii nášho divadla dostáva príležitosť mladý talentovaný umelec,“ povedal na predpremiérovej tlačovke v Brne Bolek Polívka, ktorý sa na Serišovej inscenácii podieľa aj ako supervízor. „Paľo je fenomenálny v tom hereckom pohybe, v tom svojom uchopení humoru, ktorý presahuje do vyšších metaforických rovín.“
Viac ako v doterajšej Serišovej tvorbe je v Pozemšťanovi viditeľný príklon k pantomíme, aby sa čo najviac obrazov odohrávalo bez sprievodného slova.

„Ide o okamžité striedanie, prechyľovanie z postavy do postavy, ktoré rozlišujeme prostredníctvom Paľových fyzických i intonačných strihov a detailnej práce s gestom,“ vysvetlila zástupcom médií režisérka inscenácie Hana Mikolášková. „Na javisku bude defilovať množstvo meniacich sa postáv, to je to najdivadelnejšie – iba detail, divadelný znak, ktorý si divák sám dotvára.“
Dramaturg Matěj Randár doplnil: „Mimozemšťan bežné, všedné situácie vníma z perspektívy dieťaťa, nepopísaného, konvenciami nezaťaženého pohľadu, nevie si veci k sebe priraďovať správnym spôsobom, dešifrovať medziľudské vzťahy, emócie – z toho sa rodí tá komika.“

„Pozemšťan sa naučil sto najpoužívanejších jazykov, aby sa dohovoril na celej planéte a vyhodnotil si to tak, že najdôležitejší jazyk je slovenčina,“ s úsmevom odpovedal Seriš na novinársku otázku, v akej reči sa inscenácia odohráva.
Dodal, že premiéru chápe ako prvý krok s pomerne pevným textom a choreografiou. Postupne sa tento živý divadelný tvar bude vyvíjať a meniť prostredníctvom vyhodnotenia videozáznamu či reakcií rôznorodého publika v Čechách, na Slovensku a pravdepodobne aj na zahraničných festivaloch.
Tento bláznivý komický príbeh autor charakterizuje ako divadelnú správu o ľuďoch 21. storočia, ktorí sa dívajú všade okolo seba, len nie do zrkadla.
„Bude to humorné, ale zároveň hlboko ľudské, nenájdete tam žiadny výsmech,“ uzavrela Hana Mikolášková.
Autor: oc