MAJER. Hoci vás turistické vibramky zavedú predovšetkým na Lietavský hrad, ktorý Matúš Čák Trenčiansky obsadil už začiatkom 14. storočia, nenechajte si uniknúť ani unikátne kamenné dvojkreslo v neďalekej blízkosti známeho hradu.
Napriek tomu, že ide o skutočnú raritu, je tajomné kamenné dvojkreslo takmer v zabudnutí.
Hoci v ňom Matúš Čák Trenčiansky zrejme nikdy nesedel, je možné, že vytesané obrovské kreslo existovalo v blízkosti jeho panstva už počas jeho vládnutia. Historické pramene o vzniku a vytesaní kamenného dvojkresla sa totiž časovo výrazne rozchádzajú. O takmer štyritisíc rokov.
Vytesali ho talianski kamenári?
Ak sa vydáte po hradných panstvách Matúša Čáka Trenčianskeho, máte o turistickú sezónu postarané.
Hradných panstiev pán Váhu a Tatier vlastnil vyše päťdesiat. Jedným zo skvostov v jeho vlastníctve bol aj Lietavský hrad.

Ak si auto odstavíte pri malom obchodíku v lietavskej časti Majer, cestu na hrad vám ukáže každý domáci.
A hoci sa kamenné dvojkreslo nachádza podstatne bližšie, netušia o ňom ani mnohí skúsení turisti. A pritom od cesty je tento sochársko-kamenársky kúsok vzdialený cez záhradkársku oblasť iba zopár stovák metrov. A priamo z kamenného dvojkresla uvidíte aj Lietavský hrad ako na dlani.
Ak sa vydáte po správnej cestičke, obrovské kamenné dvojkreslo, nachádzajúce sa na náprotivnej strane Lietavského hradu, určite neprehliadnete. Prvá verzia vylučuje, že by tu stálo už za čias Matúša Čáka Trenčianskeho.
„Údajne bolo vytesané talianskymi sochármi v roku 1788, ktorí tu lámali kameň na stavbu mosta cez Váh zo Žiliny do Budatína. Dvojkreslo je otočené čelom k východu a nie k hradu Lietava, ako by sa predpokladalo,“ hovorí informačná tabuľa.
Dvojkreslo môže mať až 4-tisíc rokov
Existuje však aj podstatne historickejšia a tajomnejšia verzia o vzniku dvojkresla až z čias staroveku.
Vek kamenného dvojkresla môže podľa tejto domnienky dosahovať až štyritisíc rokov. Išlo by o kultový objekt súvisiaci so starovekým kultom Slnka. Takúto myšlienku vyslovil dr. Vojtech G. Bukovinský.

„Podobné dvojkreslo sa nachádza v Malej Ázii na planine Midasovho mesta. V odbornej literatúre je známe pod názvom Frýgický oltár. Starovekí Frýgovia počas svojich kultových slávností ukladali na kreslo figúrky bohyne Kybely a jej syna Attysa. Najstaršie sídla Frýgov sa nachádzali na území južných Čiech. Pri svojich migračných presunoch prešli naprieč Európu niekedy v 2. tisícročí pred naším letopočtom,“ píše vo svojej práci Lietava Vojtech Bukovinský.
Nápadná podobnosť uvedených kamenných dvojkresiel oprávňuje vysloviť predpoklad, že Frýgovia pri svojej púti Európou sa v Lietavskej doline dlhšie zdržali vďaka miestnemu nikdy nezamŕzajúcemu a na pstruhy bohatému potoku.
„Za tohto pobytu do osamelého zlepencového skaliska vytesali aj oltár starý vyše 4-tisíc rokov,“ tvrdí druhá verzia V. G. Bukovinského o vzniku kamenného dvojkresla. Podľa jeho slov lietavské dvojkreslo nemá obdobu v celej Európe.