Je pár dní po skončení štvrťfinálovej série proti Nitre. Opadlo z vás už napätie?
- Sčasti áno. Sklamanie ešte mierne pretrváva. Začína sa nová etapa života. Premýšľam nad rôznymi vecami. Škoda zranení. Bolo ich priveľa. Keď už sme si po základnej časti mysleli, že bude lepšie, prišli sa ďalšie. Ak by sme boli zdraví, mohli sme viac prehovoriť v otázke postupu do semifinále.
Problémy sa nevyhli ani vám. Čo vás trápilo?
- Mám natrhnutý zadný stehenný sval. Potrebujem čas na doliečenie.
Posledný zápas ste nastúpili so sebazaprením. Nebolo už na čo čakať?
- Veľa chalanov bolo mimo zostavy. Na poslednú chvíľku vypadol Radek Dlouhý. Marek Hecl skúsil nastúpiť so sebazaprením, ale nedalo sa mu hrať.

Dal som si obstreky a skúsil som to, ale hral som akoby na jednej nohe. Pri každom súboji som si musel dávať poriadny pozor. Stúpol adrenalín a snažil som sa na problémy nemyslieť. Celý ročník sa mi zranenia vyhýbali. Čakali na mňa až do prvého štvrťfinálového zápasu...
Séria s Nitrou priniesla viacero nehokejových momentov. Ako ste ich vnímali?
- Nebolo to už o hokeji. Žalovanie z jednej na druhú stranu k športu nepatrí. Nepáčilo sa mi to. Zápasy priniesli fauly, ktoré boli za hranicou únosnosti. V Nitre situáciu hrotili opakovanými zábermi na kocke nad ľadom, čo je zakázané. Zlosť sa hromadila a viedla až k nenávisti.

Hrali ste v rôznych súťažiach. Zažili ste podobnú situáciu v zahraničí?
- Nikdy som sa s niečím podobným nestretol. Tvrdé zákroky sa riešili na disciplinárnej komisií a nie na sociálnych sieťach alebo cez noviny.
Ešte pred sériou rozvírila hladinu nahrávka Juraja Majdana. Osočoval viacerých hráčov Dukly. Museli ste chlapcov v kabíne krotiť, aby nevznikol ďalší problém?