Centrum včasnej intervencie pomáha už viac ako päťdesiatim rodinám

Centrum včasnej intervencie (3 fotografie)

TRENČÍN/SOBLAHOV. Mnohým rodinám v Trenčianskom kraji priniesol neľahký osud ich najmenších detí zložitý a náročný rozbeh rodičovských povinností.

Práve deťom do siedmich rokov s rôznym zdravotným postihnutím či problematickým vývinom pomáhajú už 21 mesiacov pracovníčky Centra včasnej intervencie Trenčín so sídlom v Soblahove.

Služba včasnej intervencie je poskytovaná deťom a ich rodinám bezplatne a zahŕňa sociálnu prevenciu, špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, ale aj pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov dieťaťa a komplexnú stimuláciu rozvoja dieťaťa.

O skúsenostiach po takmer dvojročnej existencii soblahovského Centra včasnej intervencie sme sa rozprávali s jeho riaditeľkou Gabrielou Zaťkovou.

Vaše centrum, ktorého spoluzakladateľom je Nadácia SOCIA, vzniklo ako šieste v poradí tejto nadácie. V ktorých mestách mali skúsenosti s touto problematikou už pred vznikom nášho centra so sídlom v Soblahove?
- Centrá včasnej intervencie na Slovensku majú rôznych zakladateľov. My sme vznikli prostredníctvom Nadácie SOCIA, ale centrá môžu byť založené aj vyššími územnými celkami a inými zriaďovateľmi. Ďalšie centrá sú napríklad v Bratislave, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach, ale v Trenčianskom kraji aj v Prievidzi.

O aké rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi alebo deťmi s problémovým vývinom sa vaše Centrum včasnej intervencie stará a pomáha im?
– Je to služba stanovená zo zákona, ktorá je určená deťom do siedmich rokov. Vypomáhame rodinám s deťmi s akýmkoľvek druhom postihnutia. Do tejto skupiny detí patria napríklad aj deti s oneskoreným vývinom. Najčastejšou skupinou v našom centre sú deti s poruchou autistického spektra. Niektoré deti sú už diagnostikované, ďalšie ešte na diagnózu čakajú. Pomáhame aj v rodinách s deťmi s viacnásobným postihnutím, s detskou mozgovou obrnou i sluchovým postihnutím. Máme aj dve detičky, z ktorých jedno prekonalo rakovinu a druhé s ňou bojuje.

Získať dôveru detí v tomto veku nemusí byť pre pracovníčky centra v niektorých prípadoch práve jednoduché. Akým spôsobom sa snažíte získať si dôveru najmenších detí?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Otvorili prvé zariadenie pre ľudí s autizmom v kraji Čítajte 

– Dôvera ide v tomto veku u detí predovšetkým prostredníctvom ich rodičov. My nepracujeme iba s deťmi, ale paralelne s celou rodinou. Snažíme sa pomáhať a podporovať celú rodinu. Aby sa rodičia dokázali vysporiadať so vzniknutou situáciou a dokázali sa opäť včleniť do bežného života. Snažíme sa rodiny medzi sebou aj sieťovať a pomáhame rodičom so stimuláciou dieťaťa v domácom prostredí. Aby sa dieťa rozvíjalo, cvičilo, ale nie nejakou direktívnou schémou cvičenia presne o sedemnástej, ale prostredníctvom bežnej rutiny. Dieťa by malo byť podporované v priebehu celého dňa, ale tak, aby to pre rodinu nebolo zaťažujúce.

Pomáhate rodinám s deťmi do siedmich rokov. V akom období mávajú rodičia s postihnutými deťmi v tomto veku najväčšie problémy?
– Najväčší problém je najmä v prípadoch, keď diagnóza prichádza hneď pri narodení. Ale napríklad pri autistoch prichádza diagnóza neskôr, pretože dieťa sa javí až do osemnástich mesiacov v úplnom poriadku. V tomto prípade začínajú rodičia prichádzať na to, že niečo nie je v poriadku, približne pri jedenapolročnom dieťatku. Dieťatko buď nerozpráva alebo jeho správanie je v porovnaní s vrstovníkmi zvláštne.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Otvoria školu pre autistické deti Čítajte 

Koľko pracovníčok má vaše centrum? V akom počte navštevujete deti v rodinách?
– Do rodín chodíme vždy vo dvojici. Momentálne sme v centre štyri. Dve psychologičky, jedna špeciálna pedagogička a ja som sociálna pracovníčka. Externe s nami spolupracuje aj jedna fyzioterapeutka.

Akým spôsobom prichádza k prvému kontaktu medzi Centrom včasnej intervencie a rodinami s rôznym spôsobom postihnutými deťmi?
– Prvý impulz a prvý kontakt prichádza zo strany rodičov. Detský lekár alebo rôzne iné špecializované zariadenia, ktoré vedia, že existujeme, odporučia kontakt rodičom s naším centrom. Rodičia k nám prídu a my im priblížime bližšie našu prácu. Vysvetlíme im, čo robíme a čo môžu od nás očakávať. Ich očakávania totiž nie vždy presne korešpondujú s realitou. Keď sa po našich informáciách rozhodnú spolupracovať, nadviažeme spoluprácu. Približne v 90 percentách chodievame priamo do rodiny.

Aké sú konkrétne aktivity pracovníčok centra v spolupráci s rodinou s postihnutým dieťatkom?
– Jedna línia je individuálna práca s rodinou. Pracujeme s celou rodinou, aj so starými rodičmi či so susedmi. Prichádzame v čase, keď sú doma aj súrodenci zo školy. Nielen mamička s postihnutým dieťatkom. Toto je tá hlavná línia – prax s rodinou. Minimálne je to jedenkrát do mesiaca.

Skúste nám priblížiť aj druhú líniu spolupráce s rodinami postihnutých detí.
– Pre deti a rodiny pripravujeme rôzne skupinové aktivity. Či už sú to napríklad voľnočasové aktivity s názvom Poďme sa zahrať. Rodičia vtedy prichádzajú akoby do materskej školy, pretože mnoho z týchto detí vôbec do kolektívu nechodí. Takto pomáhame deťom, aby sa socializovali a naučili sa spoločnej hre s inými deťmi. Máme napríklad aj Tvorivé dielničky. Organizujeme odborné semináre s prednáškou a diskusiou pre rodičov. Ponúkame i kanisterapiu s kanisterapeutkou z Nového Mesta nad Váhom. Spolupracujeme externe aj s fyzioterapeutkou.

Dôležité je určite aj vzájomné zosieťovanie rodín, ktoré majú deti s rovnakými problémami a postihnutiami.
– Snažíme sa uskutočňovať stretnutia takýchto rodičovských skupín. Rodičia si navzájom odovzdávajú nové informácie a skúsenosti. Chodia často k rovnakým lekárom a navštevujú v mnohých prípadoch aj rehabilitácie a rôzne rehabilitačné pobyty. Môžu si tak odovzdávať informácie týkajúce sa kvality a obsahu. Mnohí rodičia sú veľmi šikovní a často drahé pomôcky si dokážu vyrobiť aj sami. Rodičia sa poznajú aj prostredníctvom sociálnej siete. Na Facebooku je napríklad stránka Detičky inak obdarené. Tešia sa, že sa majú možnosť osobne stretnúť, hoci bývajú od seba aj vyše 50 kilometrov. Dovtedy si iba četovali na internete.

Hoci vaše centrum pracuje iba druhý rok, viete odhadnúť, v akom časovom intervale budú rodičia využívať vaše služby?
– Približne pätina z rodín nás vyhľadá v krízovej situácii. Keď sa dieťatko zastabilizuje, začne chodiť do materskej školy a jeho mamička do práce, obyčajne potom už nie sme v takom častom kontakte. Vtedy sa intenzívna spolupráca zvyčajne končí. Veľmi to však závisí od druhu postihnutia a od toho, čo rodič očakával. Mnohí však nemôžu pracovať, pretože nemajú dieťatko kde umiestniť a využívajú naše aktivity ďalej.

Pomáhate deťom do siedmich rokov. Aká je kontinuita v ich pomoci po prekročení tohto hraničného veku?
– Snažíme sa zachytiť takéto rodiny čo najskôr a podporiť ich natoľko, aby dokázali po tomto veku fungovať samostatne. My pripravujeme rodinu na odovzdanie do ďalšieho levelu. Pomáhame deťom napríklad hľadať školy, do ktorých by im bolo ideálne chodiť. Po dovŕšení tohto veku sa rodičov potom snažíme nakontaktovať na ďalšie organizácie a zariadenia.
Záleží aj na tom, či mamička chce byť s dieťatkom, ktoré je vážnejšie postihnuté, po dovŕšení tohto veku ďalej doma. Či si mamina vybaví opatrovateľský príspevok a stará sa doma ďalej o dieťatko. Veľmi to závisí od konkrétneho postihnutia.

Vaše centrum je financované Trenčianskym samosprávnym krajom. Určite je pre vaše služby potrebné každé euro. Využívate aj možnosť získať financie prostredníctvom dvoch percent z dane?
– Áno, pretože nestačíme pokrývať všetky náklady a aktivity, ktoré by sme chceli. Preto sa pravidelne zapájame aj do rôznych projektov. Každé jednou euro nám pomôže. Napríklad pri nákupe rôzneho vybavenia či pomôcok, ktoré by sme rodinám mohli zapožičiavať a rodiny ich nemuseli kupovať.
Žiaľ, kanisterapia je u nás napríklad doteraz spoplatnená a boli by sme radi, keby aj túto terapiu mali rodičia zdarma.