TRENČÍN. Jozef Opatovský s bratom Petrom svojej mame Magdaléne na narodeniny pripravili publikáciu Pesničky mojej mamy.
V knižke je publikovaných 214 piesní zozbieraných, znotovaných, žánrovo a tematicky oddelených a zapísaných v miestnom nárečí.

Vzácnu kolekciu starých ľudových piesní spracovala a zozbierala pani Magdaléna Opatovská presne tak, ako ju ich naučila spievať jej mama Katarína Fabová (1911 – 1987) z Kubrice.
Publikáciu zostavil Jozef Opatovský a nádhernými ilustráciami ju oživili Peter Opatovský a Lenka Opatovská. O notové zápisy sa postaral Peter Mihálka.
Skladby mnohých žánrov
Vyše dvesto piesní kompletizovala milovníčka hudby a spevu Magdaléna Opatovská takmer celý život.
Schuti si zaspievala počas klavírneho sprievodu svojho syna Jozefa aj na prezentácii publikácie Pesničky mojej mamy vo Verejnej knižnici M. Rešetku v Trenčíne.

„Spev ostal navždy v mojom srdci. Stále sa za mnou chodí pýtať na pesničky množstvo folkloristov. Ja za tými pesničkami vidím živo dodnes svoju mamu a spomínam si, ako to spievali. Hoci mám svoje roky, dodnes tieto ľudové piesne veľmi rada spievam. Rada si zanôtim pri každej príležitosti,“ povedala.
Okrem 214 skladieb sa v jej spomienkach môže čitateľ dočítať o kresťanských, kultúrnych a spoločenských podujatiach v Soblahove, do ktorého si s obľubou našli nielen v minulosti cestu aj obyvatelia Kubrice či Mníchovej Lehoty.
„Rozhodli sme sa spísať všetky zozbierané pesničky, aby si ich mohli ľudia spievať a zachovali sa pre ďalšie generácie,“ povedal zostavovateľ publikácie Jozef Opatovský.
Najstaršie piesne pochádzajú z konca 19. storočia a zo začiatku 20. storočia. Väčšina zo skladieb pochádza približne z roku 1920.
„Mama napriek svojmu vážnemu ochoreniu výborne rozbehala svoju pamäť. A všetky piesne, ktoré desaťročia poskytuje rôznym folklórnym súborom, sa nám napokon podarilo vydať,“ vyznal sa syn zberateľky piesní.
Súčasťou publikácie je hudobný nosič
Knižka zachytáva všetky piesne v pôvodnom nárečí z okolia Soblahova, Kubrice a Mníchovej Lehoty.

„Je to doslova zapísané systémom píš ako počuješ. Chceli sme tak zachovať autentickosť nárečia. Piesne tak budú môcť interpreti spievať presne podľa toho, ako boli zdokumentované,“ podotkol Opatovský.
Napriek tomu, že všetky piesne sú z nášho regiónu v blízkosti Trenčína, niektoré z nich majú atmosféru južného Slovenska i spoza rieky Moravy.
„Tým, že sa chodilo na roboty na južné Slovensko i do Čiech, niektoré zo skladieb dostali nádych aj z iných oblastí,“ vysvetlil zostavovateľ.
Kniha vznikala takmer dva roky. Vysokú autentickosť ľudovej hudby zachytenú a zozbieranú rodinou Opatovskou zvyšuje aj hudobné CD, ktoré je jej súčasťou.
„V klavírnej forme a v príslušnom tempe je tam nahratá každá melódia. Aj tí, ktorí neovládajú noty, budú počuť, ako sa piesne hudbou správne sprevádzajú. Spev na CD nie je, nahratá je iba hudba. Notografiu spracoval Peter Mihálka,“ poznamenal Jozef Opatovský.
Pani Opatovskú dodnes navštevuje množstvo ľudí s konkrétnymi prosbami.
„Ľudia sa jej pýtajú, ako sa pred desiatkami rokov spievalo, ako sa interpretovali riekanky či hrávali detské hry. Hlavne túžia po tom, aby im zaspievala pesničky, ktoré by bez jej zberateľskej a speváckej vášne boli dávno zanikli,“ pokračoval jej syn Jozef.
Poetické ilustrácie s nádychom minulosti
Množstvom charakteristických ilustrácií obohatili publikáciu Peter Opatovský a zberateľkina vnučka Lenka.
„V knihe je zachytený veľký príbeh. Kniha či film musia mať vždy hrdinu. Hrdinom tejto knihy je naša mama. Museli sme pri ilustráciách zvoliť vhodný štýl a prostredie, ktoré naša mama zachytila. Keď boli piesne rozdelené do jednotlivých žánrov, začali sme k nim postupne prideľovať tematické ilustrácie,“ povedal ilustrátor Peter Opatovský, žiak maliara Mariána Sučanského.
Hoci sa napríklad fotografia celého rodného domu Magdalény Opatovskej nezachovala, vďaka jej synovi a jej rozprávaniu sa ju v ilustrácii podarilo zachytiť.
Mnohotvárnosť ľudových textov dotvára obraz prírodných scenérií ospevujúci hory, lúky, doliny a v nich spev vtáčikov a krásu a farebnosť bežného dňa.