TRENČÍN. Šéfredaktor Trenčianskych novín, publicista, básnik, novinár. Ale predovšetkým skvelý, láskavý a milý človek.
Taký bol Štefan Šicko. Muž, vďaka ktorého pútavým reportážam dosahovali noviny takmer dvadsaťtisícovú čítanosť.
Novinár, ktorý prežil v redakcii dva prevratové roky 1968 a 1989. Nikdy sa nedal zo svojej cesty spravodlivosti a čestnosti uhnúť a zlomiť.
Novinár, vďaka ktorému vyšli mimoriadne Trenčianske noviny aj v čase, keď nás v roku 1968 obsadzovali cudzie okupačné vojská.
Nemal strach a bol vzorom pre mnohé generácie mladých žurnalistov. 31 rokov svojho života (1960-1991) obetoval Trenčianskym novinám. Nielen rodina a jeho známi, ale aj jeho čitatelia, kolegovia a žurnalistickí nasledovníci na neho nikdy nezabudnú.
Štefan Šicko - skromný sympaťák so skvelou pamäťou
Kálnický rodák Štefan Šicko bol neoddeliteľnou súčasťou Trenčianskych novín v rokoch 1960 až 1991. Venoval sa spravodajstvu, publicistike i profilom významných trenčianskych dejateľov. Zaoberal sa aj históriou a vypracoval dejiny nášho okresu.
V 50. rokoch začínal poéziou, písal pre podnikový časopis Jemnomechanik (1954-55) v Starej Turej.
V devätnástke sa stal najmladším vedúcim redaktorom a získané skúsenosti mu po vojne otvorili v roku 1958 cestu do Okresných roľníckych novín Považan v Novom Meste nad Váhom.
Tie sa v roku 1960 zlúčili s Trenčianskymi novinami, v ktorých pracoval až do roku 1991.
Šickove tvorčie kvality ho napokon na dvadsať rokov posadili na miesto šéfredaktora. Pod jeho vedením boli desaťročie považované „Trenčianky“ za jedny z najlepších regionálnych novín na Slovensku.
Trenčianske noviny idú s nami
Jeho žurnalistická odvaha sa zaskvela aj v roku 1968. Redakcia Trenčianskych novín odsúdila okupáciu Československa.
„V priebehu jedného týždňa sme vydali v zložitých podmienkach štyri mimoriadne čísla. Tlačiareň bola hermeticky uzavretá. Čísla sme tajne cez dieru v pletive premiestnili do susednej budovy požiarneho útvaru. Požiarnici nám pomohli zabezpečiť ich rozvoz po celom okrese,“ spomínal na krízové roky pred ôsmimi rokmi Štefan Šicko.
Normalizačné časy zasiahli aj do jeho života a mnoho členov redakcie pocítilo na vlastnej koži porážku Pražskej jari. Časy neslobody v zložitom období boli jediným momentom, kedy sa chcel Štefan Šicko so žurnalistikou rozlúčiť. V roku 1989 sa mu podarilo medzi prvými priamo z tribúny verejne podporiť revolučný proces. Z úst organizátorov mítingu vtedy zaznelo: „Aj Trenčianske noviny idú s nami!“.
Štefan Šicko sa etabloval aj na literárnom poli. Básne publikoval v Smene, Mladej tvorbe a rôznych almanachoch. Jeho poézia bola vydaná v knižke Rozhovory s časom. Faktografické myslenie pretavil do monografie Kálnica a publikácie Sto rokov ochotníckeho divadla.
Vďaka jeho entuziazmu vznikol v roku 1962 aj zborník začínajúcich autorov Trenčianskeho okresu s názvom V ústrety životu.
Jeho novinárske gény zdedila po ňom dcéra i vnučka. Dcéra Ľuboslava Sedláková bola dlhoročnou šéfredaktorkou najčítanejšieho regionálneho týždenníka MY Trenčianske noviny, do ktorého svojho času zaujímavými reportážami prispievala aj jeho vnučka Zuzana.
Posledná rozlúčka so Štefanom Šickom sa uskutoční v pondelok 25. marca v Trenčíne.
Česť jeho pamiatke!
