NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Za maľbami a kresbami Braňa Jánoša a Ľuba Markuseka treba vidieť vždy silný príbeh.
Spolužiaci zo Strednej umelecko-priemyselnej školy v Kremnici vystavujú od 22. februára do 22. marca v Mestskom kultúrnom stredisku desiatky svojich diel. V rámci výstavy Je dobré mať kamarátov predstavujú prierez svojou tvorbou.
Využíva techniku overenú stáročiami
56-ročný rodák z Banskej Štiavnice Braňo Jánoš pôsobí ako výtvarník v slobodnom povolaní už od roku 1996.
„Jeho tvorba nesie pečať citlivého vzťahu a rešpektu k večným zákonom prírody a človeka v nej. Jeho diela reflektujú krehkosť, hĺbavosť, nadhľad, dôvtip a filozofický rozmer maliarovho bohatého vnútorného života a sveta,“ povedala Eva Harmadyová, kurátorka výstavy.
Mäsiar, ktorý fotografoval kráľa Čítajte Braňo Jánoš sa sústreďuje najmä na rozmernejšie práce maľované temperou na drevo. Pri maľbe používa najstaršiu metódu overenú stáročiami. „Maľujem na drevo s kriedovým podkladom. Využívam temperové farby a niekedy aj zlátenie. Takto sa už maľovali oltárne obrazy, ktoré sú dodnes v kostoloch,“ prezradil Jánoš.
Ako bývalý vyhľadávaný reštaurátor má k starým technikám veľmi blízko. Braňo Jánoš na Orave reštauroval množstvo drevených sakrálnych predmetov.
„Dnes už reštaurujem iba príležitostne. Tomu sa treba venovať 24 hodín denne. A ja som zatúžil viac po voľnej tvorbe. A preto reštaurujem už iba artefakty, ktoré ma vyslovene zaujmú,“ vysvetlil.
Miluje osudy pastiera kráv a jeho potomkov
Vytvoriť obraz trvá doslova niekoľko rokov. Zdĺhavosť procesu podmieňuje drevo, na ktoré umelec maľuje.
„Kúpim lipu, všetko musím popíliť a nechať niekoľko rokov schnúť. Starí majstri mi drevo potom spracujú rôznymi starosvetskými technológiami. K vhodnému drevenému podkladu sa tak dostanem až po niekoľkých rokoch, aby som mohol maľovať. Maľba na dreve ponúka výtvarníkovi neskutočné možnosti.“
V galérii prezentujú výtvarný svet regiónu Čítajte Výsledky jeho maliarskeho umu určite ocenia aj návštevníci výstavy Je dobré mať kamarátov. Zasnežené Roháče, romantická Krajina ticha či Pozdrav z raja, Nočný život v Banskej Štiavnici a Noc na Oravskom hrade očaria svojou podmanivosťou každého milovníka umenia.
„Za každým obrazom je príbeh. Neraz mi počas maľby v zimnej prírode už omrzli aj prsty. Putujem v zasnežených kopcoch, stretávam sa s ľuďmi, pastiermi kráv. Poznám ich deti či vnukov a vnučky. Celé generácie. Poznám ich neľahký príbeh, za každým z nich je silný životný osud,“ vyznal sa Jánoš.
Do tušu si v mrazoch pridával soľ
O každom obraze by Braňo Jánoš mohol rozprávať dlhé legendy. Takými sú aj obrazy Sen malej pastierky, Duša anjela či Štúdia hory znázorňujúca Ostrý Roháč.
Braňo Jánoš majstrovsky pracuje s klasickými reštaurátorskými technikami, v ktorých využíva aj techniku zlátenia. Do svojich diel na dreve s obľubou zakomponováva trojrozmerné objekty.
„Mne je málo namaľovať nádhernú brezu pri potoku. Ja potrebujem, aby tá breza mala tiež svoj zaujímavý príbeh,“ usmial sa bývalý konzervátor na Oravskom hrade a v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, kde strávil celých štrnásť rokov.
Aj skúsenosti s reštaurátorstvom mu pomáhajú vo výtvarnej alchýmii farieb počas tuhých mrazov či páliaceho slnka priamo v krajinnom plenéri.
„Zima i leto vedia pri maľbe farby i výtvarníka poriadne vyzvŕtať. V zime mi už zamrzli aj farby. Keď som používal tuš, musel som si pridávať do neho soľ. A treba dbať na skvelú fyzickú kondíciu. Po tých rokoch som sa naučil, ako obísť nepriaznivé podmienky.“
Lebka na kríži ho nikdy nestrašila
Na pohreboch sa predovšetkým v minulosti nosil vpredu kríž. „V jednej dedinke mali kríž pospájaný s lebkou a kosťami. Bolo to až strašidelné. Ja som to reštauroval a oni to stále používajú. Je úžasné, že to neodložili niekam do depozitu,“ tešil sa Jánoš.
Výstava spája amatérskych i profesionálnych drotárov Čítajte Lebka na kríži ho nikdy nemátala po nociach. Ako priznal, skôr z nej cítil akúsi zvláštnu energiu a pochopil, že je neoddeliteľnou súčasťou života. Preto aj v tomto prípade nezostal iba pri reštaurátorských prácach, ale príbeh lebky na kríži zvečnil aj v jednom zo svojich pútavých obrazov.
Dnes Braňo Jánoš po opustení Banskej Štiavnice žije vo Vyšnom Kubíne. Jeho diela spestrujú mnohé domáce i zahraničné zbierky. Na mnohých z nich nechýba povestné Jánošovo zlatenie.
„Zlato používam ako farbu. Má zaujímavú vlastnosť. Svetelnosťou i farebnosťou sa prispôsobuje prostrediu, v ktorom sa nachádza. Každú hodinu vyzerá na obraze inak. A navyše, je to nezničiteľný materiál, ktorý dielam dáva pátos.“
Spolužiaci vystavujú vo výtvarnom tandeme
59-ročný rodák z Hurbanova Ľubo Markusek sa oficiálne na výstave predstavuje po premiérovej expozícii v Nových Zámkoch iba po druhýkrát.
„V jeho prácach sa mihli veľké témy lásky, života a smrti, autobiografické prvky, bizarné obrazové montáže a ironické reakcie na dobové udalosti. V jeho maľbách sa odráža vnímavý, citlivý pozorovateľ dokonalosti prírody,“ uviedla Eva Harmadyová.
Prírodné tvarové a dizajnové inšpiračné zdroje transformuje do symbolických a surealistických snových kompozícií. Ich prostredníctvom vypovedá predovšetkým o medziľudských vzťahoch. Jeho spolužiak Braňo Jánoš sa už roky snažil presvedčiť Ľuba Markuseka, aby svoje obrazy vytiahol a predstavil ich priaznivcom maľby a kresby.
„Keď som dostal ponuku vystavovať v Novom Meste nad Váhom, tak som sa hneď rozhodol, že diela vystavíme v tandeme spolu s Ľubom Markusekom. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo,“ dodal Braňo Jánoš.
