V rámci Týždňa slovenských knižníc zavítala do Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne jedna z najznámejším slovenských etnologičiek, Katarína Nádaská.
Autorka viacerých monografií a vedeckých štúdií okrem iného vysvetlila, prečo sa Popolcovej strede hovorí Škaredá, aké druhy jedál konzumovali naši predkovia počas veľkého, 40-dňového pôstu i prečo si do bezmäsitej kapustnice pridávali žabie stehienka.
O čom sa ďalej dočítate?
- V regióne sa Popolcovej strede hovorí aj Škaredá streda, prečo?
- Ako v minulosti vyzerali fašiangy v našom kraji?
- Čoho, okrem mäsa sa ľudia v čase pôstu vyvarovali?
- Bol Veľkonočný pondelok dobrou príležitosťou pre nadviazanie kontaktu medzi dievkou a mládencom?
- S Veľkonočným pondelkom sa spája aj ‘erotická mágia,‘ o čo išlo?
- a ďalšie...
Popolcová streda je začiatkom veľkého, 40-dňového pôstu. Odkedy sa jej tak hovorí?
- Už od ranného stredoveku. Popolcová streda je zaujímavá z pohľadu obradov v chrámoch. Počas nich kňaz veriacim spraví znak kríža popolom na čele. Je to deň, počas ktorého by sa mali kresťania zamyslieť nad pominuteľnosťou človeka, jednoducho - prach si a na prach sa obrátiš.
Súvisí slovné spojenie 'sypať si popol na hlavu' práve s ňou?
- Áno, je odvodené od reálnych vecí. V rannom stredoveku sa kajúcnici
