Trenčianka Veronika Jariabková zmenila svoj život na nepoznanie. Ako 17-ročná odišla kvôli športovej kariére zo Slovenska do Španielska, aby trénovala v medzinárodnom bedmintonovom centre.
Sen reprezentovať Slovensko na olympiáde sa jej ale rozplynul po operácií oboch kolien, rovnako ako vízia kariéry profesionálnej bedmintonistky. Nasledovalo preto štúdium v holandskom Haagu a neskôr dobrovoľnícka práca pre neziskovú organizáciu v Kostarike.
V krajine so zhruba piatimi miliónmi obyvateľov sa okrem iného venuje pomoci deťom a rodinám žijúcich v extrémnej chudobe. Po nezameniteľných skúsenostiach a stretnutiach s domácimi sa rozhodla opustiť pohodlný európsky život a žiť na opačnej strane zemegule. Rozhodnutie vníma vo svojom živote ako najlepšie.
Najlepší kamaráti z Nemšovej zdolali na babetách 2 500 kilometrov Čítajte O živote na Kostarike, kultúrnych rozdieloch a možnostiach, ako zvýšiť sebavedomie miestnych žien, povedala viac v rozhovore.
V súčasnosti žijete na Kostarike, aký je tam život?
– Pôsobím v meste Tamarindo, čo je veľmi turistické mesto na západnom pobreží Kostariky. Milujem túto krajinu, je tu neopísateľne úžasná energia, nádherná príroda a hlavne ľudia. Stretla som tu úžasných, pozitívnych ľudí z celého sveta. Každý deň na Kostarike je pre mňa dobrodružstvo a škola života. Okrem všetkého toho krásneho som sa počas môjho pobytu stretla s veľa prípadmi extrémnej chudoby. Strávila som veľa času s deťmi a rodinami, ktorí žili vo veľmi náročných podmienkach. Chudoba je zapríčinená viacerými faktormi
