STARÁ TURÁ. S piešťanskou čajkou na drese a s veľkým číslom 16 nastupuje odchovankyňa staroturianskeho basketbalu Simona Majtásová už druhú sezónu. Aj ona prešla rukami skvelých basketbalových trénerov zo Starej Turej Milana Šustíka a jeho dcéry Katky. Ich tvrdá basketbalová škola posunula Simonu Majtásovú až do dresu Piešťanských Čajok, ktoré už niekoľko sezón patria k najlepším klubom na Slovensku a pravidelne hrávajú európske poháre rôzneho cvengu. Simona nám rozprávala o svojich basketbalových začiatkoch a o prechode a pôsobení v družstve s množstvom hviezd.
Kedy ste začali s basketbalom a čo vás k nemu priviedlo?
– Bol to rok 2005 a išlo o veľkú náhodu. Keďže som bola veľmi malá, tak si na to presne nespomínam, ale viem, že som sa spolu s mamou bola pozrieť u nás na futbalovom štadióne, kde mal brat zápas. Keď sme prechádzali okolo telocvične, v ktorej dievčatá trénovali, tak ma to veľmi zaujalo a chcela som to skúsiť. Tam ma oslovil pán tréner Šustík a odvtedy sa basketbalu vďaka nemu naplno venujem.
Boli aj vaši rodičia aktívnymi športovcami?
– Áno, ale iba v rámci možností, keď boli mladí. Otec hral futbal na dedine a mama mala rôzne záľuby. Hrala napríklad stolný tenis, venovala sa atletike a dokonca aj basketbalu, takže sme celkom športová rodina.
Lillehammer 1994: Slovákov zložil ruský kozmonaut. Šupler nakopol mantinel Čítajte V sezóne 2013/2014 ste boli v drese Starej Turej so 628 bodmi druhou najlepšou strelkyňou žiackej ligy. Ako na to spomínate? Uplatnili sa v ženskom basketbale aj ďalšie spoluhráčky zo Starej Turej z tejto sezóny?
– Musím priznať, že by som sa niekedy vrátila späť v čase a tieto momenty si zopakovala. Bola to jedna z najlepších sezón v kariére. Trénoval nás pán Kačmárik a doviedol nás až na majstrovstvá Slovenskej republiky v Nitre, kde sme získali strieborné medaily. Dokonca som ich odohrala chorá, lebo pár dní predtým som dostala teplotu. Veľké množstvo dievčat od toho roku prestalo hrať basketbal. Ale predsa sa niektoré presadili aj v ženskom basketbale. V sezóne 2016 – 2017 to bola Stanislava Košarišťanová, ktorej trvanie v ženskom basketbale kvôli škole dlho netrvalo. Neskôr sa vážne zranila. Ale v aktuálnej sezóne so mnou hrá Tatiana Bábiková, ktorá hrala so mnou za Starú Turú dlhšie roky.
Z tejto žiackej sezóny je aj váš zápasový strelecký rekord 37 bodov. Veríte, že ho niekedy prekonáte aj medzi ženami?
– Verím stále v nejaké zázraky, no uvidíme, či sa to niekedy ešte podarí. V ženskej lige nič nie je jednoduché, ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nik-dy. Stalo sa to v zápase proti Banskej Bystrici. Súpera sme na domácej palubovke porazili 117:35.
Púchov ho nechcel pustiť do Dukly. Dnes Krajč pomýšľa na majstrovstvá sveta Čítajte 
