BRVNIŠTE. Nadšenci zo spolku Rotarvak, známy píšťalkár a výrobca fujár Jozef Pobočík a členovia folklórnej skupiny Bukoviny, spojili sily, podaril sa im zápis rífovej píšťaly do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Práve v Brvništi mali vychýrených majstrov na výrobu nástroja v našom regióne, ktorý poznajú aj v iných dolinách Javorníkov z rôznych strán, ba až v Terchovej. Po odmlke sa obnovila výroba píšťaly vďaka Jozefovi Pobočíkovi a preniesla sa aj na mladších. Tradícia tak nezahynula.
Na návšteve u Pobočíkovcov, výrobcov fujár v Brvništi Čítajte Nevŕtala sa, ale štiepala
Jozef Pobočík hovorí, že rífová píšťala je tradičný a zaužívaný nástroj v Papradnianskej doline, ale aj v celých Javorníkoch. „Je špecifickým typom koncovej píšťaly. Nevyrábala sa vŕtaním, ale štiepaním liesky, alebo aj ihličnanov, najčastejšie smreka. Jadro sa vylúplo, aby zostali dva oblúkové polplášte, ktoré sa vyhladili, poprípade sa ešte ďalej vyžľabili,“ približuje postup výroby Jozef Pobočík. Potom sa na polplášťoch kraje, hranky, namazali smolou alebo nejakým spojivom, kto aké mal, a zlepili. „Tak to bývalo kedysi, teraz už sa, samozrejme, používajú kvalitné lepidlá,“ dodáva Pobočík.
Vyšiel kalendár s fotkami zo života starej Marikovej Čítajte Aby bola píšťala spoľahlivo zatesnená po celej dĺžke, obtáčala sa vhodne našúpanou alebo upravenou čerešňovou kôrou. Získala tak nepriedušnosť. Ak by zostali nejaké štrbiny, prasklinky, deformoval by sa zvuk. „Aby mal nástroj aj pekný vzhľad, kôru tiež leštili, niekto ju zvykol prevoskovať. Teraz sa robí úprava šelakom.“
Jozef Pobočík hovorí, že mal česť poznať aj pôvodných výrobcov. Chlapi vraj zvykli zdobiť píšťaly aj brezovou kôrou.
Ako na flautu
Píšťala má nielen špeciálny spôsob výroby, ale aj hry. „Aby vyhovovala hlasovým možnostiam dospelého muža, musela byť dlhšia. Mala od osemdesiat až do sto centimetrov. Pri hraní musí byť preto otočená nabok ako flauta. Preto ju aj pomenovali ako rífová píšťala, hoci celkovo patrí do radu koncových píšťal,“ opisuje Pobočík.
Nemá dierky, tón sa vyludzuje silou vyfukovaného vzduchu a prekrývaním koncového otvoru.
Stačil nožík
Historicky rífová píšťala patrí medzi jednoduchšie pastierske nástroje. Na odľahlom bačove si ju mohli chlapi vyrobiť len za pomoci nožíka.
Otvor, kde sa tvorí zvuk, takzvaná hlásnička, bol spočiatku jednoduchý, len polmesiačikovitý. Neskôr štvorcový.
Šup s ňou do vody, aby zapučala
Nevýhodou píšťal bola krátka životnosť a to, že sa rozsušovali. Bola na to ľahká pomoc. Miestni ich nechávali namáčané v žľaboch, studienkach alebo potôčkikoch, aby sa zapučali a všetko sa usadilo tam, kde má. „Stali sa opäť nepriedušnými a zase nejaký čas slúžili,“ vysvetľuje Pobočík.
Časom sa, samozrejme, ľudia pokúšali vyrobiť trvanlivejšie, zvučnejšie nástroje. Keď zišli z bačovov domov a cez zimu bol dlhý čas, skúšali. Jozef Podočík však hovorí, že píšťalu dokážu vyrobiť stále aj starým, pôvodným postupom.
Trombitu zapísali do národného dedičstva Slovenska Čítajte A dali vždy aj jednu „společnú“
Aj piesne, ktoré vznikali v podjavorníckych brázdach, a až po Terchovú, sú veľmi svojské. Lydický hudobný nástroj má netypické poltóny v melodike. „Niektorí odborníci mi hovoria, že by malo ísť o intímny nástroj jedného sólo hráča. Dovolím si však nesúhlasiť,“ hovorí Jozef Pobočík. Zažil ako školák, keď sa zišli chlapi, píšťalkári. Zahrali jeden, potom druhý a zase ďalší svoje cifry, a nakoniec aj spoločne viacerí na píšťalkách typické melódie. „Vtedy zvykli povedať – Dajme si jednu společnú,“ spomína si Pobočík.
Nemalé úsilie
Zapísať rífovú píšťalu do zoznamu dedičstva chcelo trpezlivosť a úsilie.
„Museli sme pripraviť nominačný spis a k nemu prílohy, teda fotografie, nahrávky a iné veci. Potrebovali sme všetko veľmi obšírne dokumentovať,“ hovorí Mária Jacková zo spoločnosti Rotarvak.
Dodáva, že organizovali desať ročníkov podujatia Píšťalkárske Brvnište, v ktorom sa každý rok venovali rífovej píšťale intenzívnejšie, až v poslednom dominovala celkom. Urobili aj odborný seminár, ktorý bol v hoteli Podjavorník . „Na ňom sme sa stretli s najvýznamnejšími etnomuzikológmi, ktorí nám pomáhali,“ približuje Jacková. Dodáva, že ide o súčasť našej kultúrnej identity a budú sa snažiť čo najviac urobiť preto, aby sa povedomie o píšťale dostalo do širokej verejnosti. V brvnišťskej starej škole chcú vytvoriť centrum rífovej píšťaly a zdokumentovať jej históriu až po súčasnosť už v tomto roku.
