Nedeľa, 17. február, 2019 | Meniny má Miloslava

Brvnišťanom sa podarilo niečo výnimočné

Jej svojská melodika plná poltónov rozveseľovala srdcia na bačovoch. K výrobe postačoval len nožík. Ak poriadne neznela, vložili ju do studienky či potoka. Nedávno sa s ňou podarilo niečo výnimočné.

(Zdroj: ARCHÍV ROTARVAK)

BRVNIŠTE. Nadšenci zo spolku Rotarvak, známy píšťalkár a výrobca fujár Jozef Pobočík a členovia folklórnej skupiny Bukoviny, spojili sily, podaril sa im zápis rífovej píšťaly do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Práve v Brvništi mali vychýrených majstrov na výrobu nástroja v našom regióne, ktorý poznajú aj v iných dolinách Javorníkov z rôznych strán, ba až v Terchovej. Po odmlke sa obnovila výroba píšťaly vďaka Jozefovi Pobočíkovi a preniesla sa aj na mladších. Tradícia tak nezahynula.

Prečítajte si tiež: Na návšteve u Pobočíkovcov, výrobcov fujár v Brvništi

Nevŕtala sa, ale štiepala

Jozef Pobočík hovorí, že rífová píšťala je tradičný a zaužívaný nástroj v Papradnianskej doline, ale aj v celých Javorníkoch. „Je špecifickým typom koncovej píšťaly. Nevyrábala sa vŕtaním, ale štiepaním liesky, alebo aj ihličnanov, najčastejšie smreka. Jadro sa vylúplo, aby zostali dva oblúkové polplášte, ktoré sa vyhladili, poprípade sa ešte ďalej vyžľabili,“ približuje postup výroby Jozef Pobočík. Potom sa na polplášťoch kraje, hranky, namazali smolou alebo nejakým spojivom, kto aké mal, a zlepili. „Tak to bývalo kedysi, teraz už sa, samozrejme, používajú kvalitné lepidlá,“ dodáva Pobočík.

Prečítajte si tiež: Vyšiel kalendár s fotkami zo života starej Marikovej

Aby bola píšťala spoľahlivo zatesnená po celej dĺžke, obtáčala sa vhodne našúpanou alebo upravenou čerešňovou kôrou. Získala tak nepriedušnosť. Ak by zostali nejaké štrbiny, prasklinky, deformoval by sa zvuk. „Aby mal nástroj aj pekný vzhľad, kôru tiež leštili, niekto ju zvykol prevoskovať. Teraz sa robí úprava šelakom.“

Jozef Pobočík hovorí, že mal česť poznať aj pôvodných výrobcov. Chlapi vraj zvykli zdobiť píšťaly aj brezovou kôrou.

Ako na flautu

Píšťala má nielen špeciálny spôsob výroby, ale aj hry. „Aby vyhovovala hlasovým možnostiam dospelého muža, musela byť dlhšia. Mala od osemdesiat až do sto centimetrov. Pri hraní musí byť preto otočená nabok ako flauta. Preto ju aj pomenovali ako rífová píšťala, hoci celkovo patrí do radu koncových píšťal,“ opisuje Pobočík.

Nemá dierky, tón sa vyludzuje silou vyfukovaného vzduchu a prekrývaním koncového otvoru.

Stačil nožík

Historicky rífová píšťala patrí medzi jednoduchšie pastierske nástroje. Na odľahlom bačove si ju mohli chlapi vyrobiť len za pomoci nožíka.

Otvor, kde sa tvorí zvuk, takzvaná hlásnička, bol spočiatku jednoduchý, len polmesiačikovitý. Neskôr štvorcový.

Šup s ňou do vody, aby zapučala

Nevýhodou píšťal bola krátka životnosť a to, že sa rozsušovali. Bola na to ľahká pomoc. Miestni ich nechávali namáčané v žľaboch, studienkach alebo potôčkikoch, aby sa zapučali a všetko sa usadilo tam, kde má. „Stali sa opäť nepriedušnými a zase nejaký čas slúžili,“ vysvetľuje Pobočík.

Časom sa, samozrejme, ľudia pokúšali vyrobiť trvanlivejšie, zvučnejšie nástroje. Keď zišli z bačovov domov a cez zimu bol dlhý čas, skúšali. Jozef Podočík však hovorí, že píšťalu dokážu vyrobiť stále aj starým, pôvodným postupom.

Prečítajte si tiež: Trombitu zapísali do národného dedičstva Slovenska

A dali vždy aj jednu „společnú“

Aj piesne, ktoré vznikali v podjavorníckych brázdach, a až po Terchovú, sú veľmi svojské. Lydický hudobný nástroj má netypické poltóny v melodike. „Niektorí odborníci mi hovoria, že by malo ísť o intímny nástroj jedného sólo hráča. Dovolím si však nesúhlasiť,“ hovorí Jozef Pobočík. Zažil ako školák, keď sa zišli chlapi, píšťalkári. Zahrali jeden, potom druhý a zase ďalší svoje cifry, a nakoniec aj spoločne viacerí na píšťalkách typické melódie. „Vtedy zvykli povedať – Dajme si jednu společnú,“ spomína si Pobočík.

Nemalé úsilie

Zapísať rífovú píšťalu do zoznamu dedičstva chcelo trpezlivosť a úsilie.

„Museli sme pripraviť nominačný spis a k nemu prílohy, teda fotografie, nahrávky a iné veci. Potrebovali sme všetko veľmi obšírne dokumentovať,“ hovorí Mária Jacková zo spoločnosti Rotarvak.

Dodáva, že organizovali desať ročníkov podujatia Píšťalkárske Brvnište, v ktorom sa každý rok venovali rífovej píšťale intenzívnejšie, až v poslednom dominovala celkom. Urobili aj odborný seminár, ktorý bol v hoteli Podjavorník . „Na ňom sme sa stretli s najvýznamnejšími etnomuzikológmi, ktorí nám pomáhali,“ približuje Jacková. Dodáva, že ide o súčasť našej kultúrnej identity a budú sa snažiť čo najviac urobiť preto, aby sa povedomie o píšťale dostalo do širokej verejnosti. V brvnišťskej starej škole chcú vytvoriť centrum rífovej píšťaly a zdokumentovať jej históriu až po súčasnosť už v tomto roku.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 087
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 812
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 10 264
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 350
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 5 255
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 935
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 642
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 189
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 041
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 039

Téma: Folklór


Hlavné správy z MY Trenčín

Nedomová: Pri Bazovskom sme zvolili netradičný variant

Kurátorkou novej expozície diel M. A. Bazovského je Radka Nedomová z trenčianskej galérie.

Nová expozícia diel M. A. Bazovského rozdelila priaznivcov umenia.

Nová expozícia Bazovského diel vyvolala názorovú vojnu

Masívne a široké rámy obrazov či nová tmavošedá podlaha v novej expozícii Miloša Alexandra Bazovského rozdelili priaznivcov výtvarného umenia do dvoch nezmieriteľných táborov.

Nová expozícia diel M. A. Bazovského rozdelila priaznivcov umenia.

Pošta v Záblatí je zatvorená ôsmy mesiac. Ľudia musia na inú cestovať štyri kilometre

Kedy Poštu Trenčín 6 znovu otvoria, nie je známe, spoločnosť podľa vlastných slov robí všetko pre jej opätovné sprevádzkovanie.

Pošta Trenčín 6 v Záblatí.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Katarína Ferencová so synom Štefanom.

Čo sme písali pred štyridsiatimi rokmi?

Prečítajte si najzaujímavejšie výstrižky zo 7. čísla 20. ročníka týždenníka Trenčianske noviny.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Čadcu fotí, akoby bola metropolou, pozrite si fotogalériu

Jaroslav Cabadaj fotografiou mení priemerné mesto na príťažlivú lokalitu.

Turistická atrakcia v Kamenáči zatiaľ čaká na dohodu i výzvu

O zaujímavom projekte móla nad rybníkom v Kamennom Mlyne 
s vodnou záhradou sme informovali ešte pred rokom.

Pre bytovky chceli v časti Prievidze vyrúbať les

Investor chcel postaviť v Prievidzi nové bytovky. Tým by však musel ustúpiť les. Miestni sa zomkli a proti tomuto zámeru zabojovali.

Poórova secesná vilka zimuje bez strechy + FOTO

Spoločnosť Albit trnavského podnikateľa Vladimíra Poóra mala pôvodne vymeniť len strešnú krytinu a laty, napokon musela ísť dolu celá konštrukcia strechy.

Vybrali SME

Už ste čítali?