TRENČÍN. Trenčianska Dukla je v rodine Srncovovcov témou číslo jeden už pätnásť rokov. 56-ročnú mamu Soňu priviedol na zimný štadión syn Peter, ktorý trpí ľahšou formou downovho syndrómu a ona sa o neho už roky stará. Spoločne žijú v byte na sídlisku Juh.
Postupom času sa hokejistom dostali pod kožu a vytvorili viac ako fanúšikovský vzťah.
„Často sme chodili aj na zápasy na klziská súperov. Po stretnutí sme čakali na hráčov pri autobuse. Majú dobré srdiečka. Videli, aký je Peter a postupne sme si vzájomne našli k sebe cestu. Spoznali sa a dnes sme už ako rodina,“ začala rozprávanie Soňa Srncová.
Pred zápasom takmer liezol oknom. Chromiak čakal na bod v Tipsport lige iba dvanásť minút Čítajte Sú dni, kedy na Zimnom štadióne Pavla Demitru strávia viac času ako doma. Hokej sa stal ich každodennou vášňou.
„Niekto si povie, prečo som stále na štadióne a či tam už náhodou nemám vybavený prechodný pobyt. Nedávno sme si boli s kamarátkou sadnúť v podniku a prišli hokejisti. Zvítali sme sa, vyobjímali a vybozkávali. A ona pochopila. Základom je rodinný vzťah. Keď som od bývalých kolegýň na päťdesiatku dostala peniaze, ihneď som si kúpila dres,“ pokračovala s úsmevom Soňa.
No nie vždy to tak bolo. Výrazný posun v medziľudských vzťahoch prišiel v uplynulej sezóne, kedy sa po dlhých rokoch do klubu vrátil Branko Radivojevič. Útočník so skúsenosťami z NHL Duklu pozdvihol nie len profesionálne, ale aj ľudsky.
