"Chôdza je kombinácia vytrvalosti a rozmýšľania," tvrdí mladý atlét.
Sedemnásťročný Dubničan má za sebou štarty na dvoch najvýznamnejších svetových podujatiach.
S Ľubomírom Kubišom sme sa stretli po skončení úspešnej letnej sezóny a po dopoludňajšom tréningu sme mapovali jeho doterajšiu kariéru.
Čo Vás priviedlo k atletike?
- Aj keď som sa narodil v Ilave, kde sme určitý čas bývali, po presťahovaní sa do Dubnice som chcel robiť nejaký šport. Otec hrával futbal, no pre problémy s kolenom musel skončiť, mama pretekala ako atlétka ale iba za školu. V Dubnici vtedy atletika mala parádny zvuk, každoročne tu bol Atletický most, chodili sem známi pretekári. Priviedli ma na štadión, kde som sa zapojil medzi ostatné detí. Na začiatku to bol hod kriketovou loptičkou či krátke behy. Športovanie a súťaženie sa mi páčilo, a tak som ostal pri atletike.
Prečo ste sa rozhodli pre chôdzu?
- Počas atletickej žiackej ligy nám chýbal chodec, tak som sa podujal absolvovať kilometrovú trať. Nebolo to dlhé, tak prečo nie? Nemal som žiadnu techniku, len som to chcel vyskúšať. Skončil som v strede štartovného poľa s časom pod šesť minút. Vtedy za mnou, dvanásťročným chlapcom, prišiel tréner Jozef Pavelka, ktorého som zaujal. Odvtedy sa to so mnou vezie a pretekársky chodím už šiestu sezónu.
Na Slovensku rezonovali slávne chodecké mená – Pribylinec, Benčíkovci, Blažek, Mrázek, Kučmín, Tóth. Prispelo aj to k Vášmu rozhodnutiu?
- Veľmi som to vtedy nevnímal, až keď som sa začal venovať chôdzi poriadne, postupne pribúdali informácie o týchto pretekárov. Ak boli úspešní ony, prečo by sa to nemohlo raz podariť aj mne?
Máte športové vzory?
- Mateja Tótha poznám osobne, často sme spolu v kontakte na sústredeniach. Je to správny chlapík, pomôže, poradí. Obdivujem Francúza Diniza, ktorý je podľa mňa najväčší bojovník. Na olympiáde skolaboval pre žalúdočné problémy, ale nevzdal, pozbieral sa a skončil na päťdesiatke ôsmy.
Titul získala počas materskej dovolenky Čítajte Bolo ťažké zvládnuť techniku chôdze?
- Technika je základ, bez nej to nejde, keď sa v mladosti zanedbá, naprávať sa to neskôr dá iba veľmi ťažko. Bolo to náročné, no tréner mi dal veľa dobrých rád, čo sa snažím dodržiavať. Okrem techniky je dôležitá vytrvalosť, bez ktorej sa najmä dlhšie trate nedajú absolvovať. Je dôležité mať „to aj v hlave“, lebo sa treba sústrediť na každý krok, aby neboli porušené pravidlá, čo v behu nie je podstatné.
