DUBNICA NAD VÁHOM. Najstaršou prvou písomnou zmienkou v regióne bývalého Považskobystrického okresu sa môže hrdiť Dubnica nad Váhom, hoci historicky nebola najvýznamnejším sídlom v regióne, ktorý dnes zahŕňa okresy Považská Bystrica, Púchov a Ilava.
Najstaršia písomná zmienka v regióne
Terra Dubnicz sa spomína v listine z roku 1193, ktorou ju Belo III. daroval za zásluhy vojakovi Trenčianskeho hradu Vratslavovi a povýšil ho do šľachtického stavu. Dôkazy o prvom osídlení podobne ako u väčšiny okolitých miest siahajú do doby kamennej. „Na okolí sa našli predmety zo staršej doby bronzovej, z mladšej doby železnej, čiže vlastne po Keltoch a takmer celé stredné Považie bolo osídlené tzv. púchovskou kultúrou,“ povedal historik dubnického múzea, Vlastimil Habl.
Tvrdí, že Dubnica nebola na významnej križovatke, a teda nebola ani nijak významným obchodným centrom, hoci ležala na ceste spájajúcej Považie s centrom krajiny.

Význam nadobudla až v sedemnástom storočí za panovania Ilešháziovcov, významného rodu trenčianskych a liptovských dedičných županov.
„V roku 1643 bol dokončený kaštieľ, ktorý nechal postaviť gróf Jozef Ilešházi, radca Kráľovskej miestodržiteľskej rady, predseda Uhorskej kráľovskej komory a krajinského súdu. Rod vlastnil rozsiahle panstvá od Bánoviec cez Trenčín až po Dubnicu a susednú Moravu. „Gróf sem presťahoval správne stredisko z Trenčianskeho hradu, hoci sídlom župy ostal stále Trenčín,“ spresňuje.