Neveľký domček v Zlatovciach pri Trenčíne so slabo prerážajúcim firemným nápisom Kníhkupectvo na čelnej strane, ktorý pamätá ešte tridsiate roky nášho storočia, sa už pomaly ponára do času zabudnutia.
František Brázda
František Brázda (1898 – 1988) bol kníhkupec, nakladateľ, vydavateľ i autor, literárny dôverník, zberateľ kníh, ale predovšetkým neúnavný šíriteľ literatúry a jej neprofesionálny znalec.
Literárno-tvorivá aktivita napĺňala jeho vlastný život.
Ešte pred niekoľkými rokmi žil. Žila v ňom veľká knižnica svetovej, českej i slovenskej literatúry.
V skriniach by sme boli objavili nejedno vzácne či bibliofilské vydanie klasikov českej literatúry Jaroslava Haška, Aloisa Jiráska, Jana Nerudu, Boženy Němcovej a mnohých iných.
Na čestných miestach boli uložené diela svetového písomníctva nemeckej, francúzskej a slovenskej proveniencie.
„Vážna literatúra“ sa vo svornej jednote znášala s literatúrou menej vážnou – dobrodružnou i s rôznymi humoristickými a satirickými žánrami.
Drobný muž so starým plecniakom
Pravidelne, takmer v každom čase, v pracovný či vo sviatočný deň vychádzala z tohto „kráľovstva“ dopredu nachýlená drobná postavička muža s obnoseným plecniakom na chrbte a s ošúchanými, lacnými, no do prasknutia nabitými kufriskami v oboch vyťahaných rukách.
Po celý život putovali tieto batožiny s mužom, aby ich obsah vybaľoval na trhoviskách, v ľudových školách, knižniciach, na jarmokoch, v rozličných úradoch, pred závodmi či na púťach.
Aký tovar ponúkal tento muž po dobu viac ako šesť desiatok rokov svojho aktívneho veku? Boli to knihy.
Ako sa tlačia Trenčianske noviny? Takto funguje posledná novinová tlačiareň na Slovensku (video) Čítajte Knihy rozličného obsahu i zamerania – krásne, náučné i zábavné. To bol celoživotný náklad Františka Brázdu, človeka s neustálym optimizmom v tvári i srdci, ponúkajúceho ľuďom na širokom trenčianskom, piešťanskom, bánoveckom, púchovskom, moravskoslováckom okolí, po mestečkách, dedinách, obciach i lazoch tovar ducha – knihy.
Dňa 23. decembra 1988 vo veku deväťdesiatich rokov navždy odišiel. Pochovaný je na trenčianskom mestskom cintoríne.
Pokúsme sa spätne, aspoň v skratke obzrieť za životom a životnými aktivitami tohto tak trochu atypického človeka, literárneho dôverníka, neprofesionálneho znalca, vášnivého čitateľa a šíriteľa literatúry, spisovateľa, nakladateľa i vydavateľa, zberateľa i kultúrneho pracovníka.
