TRENČÍN/PÚCHOV. Duel vicemajstra s majstrom sa iba rozbiehal. Michal Luhový v útočnom pásme sledoval puk, ktorý smeroval do rohu klziska. Vtom zabrzdil, zaprel sa korčuľami do ľadu a bodyčekoval Jordona Southorna.
Kanadský obranca sa zvalil na ľad. Od prekvapenia vyvalil oči a smeroval na striedačku. Na odplatu ani nepomyslel.
Nebolo by na tom nič zvláštne, keby oboch hráčov nedelilo dvadsať centimetrov výšky a rovnaký počet kilogramov. Zaplnené tribúny Zimného štadióna Pavla Demitru si povzdychli. Niečo podobné ešte nevideli.
„Súper nebol na súboj pripravený. Oprel som sa a on spadol. Očakával som od zámorského hokejistu odplatu. Tá našťastie neprišla, za čo som rád,“ usmieval sa 19-ročný útočník.

Toľko šťastia nemal v Detve. Keď si vyšliapol na kapitána Jozefa Sládka, z otočky mu atak odplatil.
Majstrovské nastavenie v hlavách
Michal Luhový je zaujímavým zjavom. V oficiálnych štatistikách Slovenského zväzu ľadového hokeja pri jeho mene svieti 165 centimetrov, čo z neho robí najnižšieho hokejistu v Tipsport lige.
Mladík z Púchova začal s hokejom v siedmich rokoch v rodnom meste. V deviatej hokejovej triede si ho vyhliadol Viliam Čacho starší a priviedol ho do Dukly.
„V Púchove sme hrali o postup medzi slovenskú elitu. V Trenčíne som sa dostal do top klubu, ktorý má vždy iba najvyššie méty. Rozdiel medzi oboma mužstvami bol rapídny. Skoro som spadol na zadok. V prvom stretnutí sa zranili traja hráči. Prekvapilo ma obrovské nasadenie,“ zaspomínal si na obdobie spred pár rokov.

Každú sezónu v žlto-červenom drese premenil na medailu. Hneď po príchode získal so staršími žiakmi v Poprade zlato. S dorastencami bol najskôr tretí, aby si následne napravil chuť majstrovským titulom. V uplynulom ročníku pod vedením trénera Marcela Hanzala opäť zažil majstrovské oslavy.
„V klube sa stretávajú najlepší hráči zo širšieho okolia. Hlavy sú nastavené tak, že berieme iba titul. Dobre máme rozohraný i aktuálny ročník v juniorke,“ vysvetľoval.