SLOVENSKO. Kúpiť deťom pod stromček psa, mačku či iné zviera sa môže na prvý pohľad zdať ako dobrý nápad. Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že ide o veľký záväzok, ktorý zmení mnoho vecí. Kedy teda priviesť do rodiny maznáčika a prečo je ho lepšie adoptovať než kúpiť?

Bohaté skúsenosti s vianočným šialenstvom so živými darčekmi má aj organizácia Sloboda zvierat. Tá vo veľkom varuje, aby ľudia nedarovali zvieratká bez predošlej konzultácie s obdarovaným.
„Živý tvor sa nedá vymeniť v obchode za iný model alebo vrátiť. Je to záväzok od prvého dňa. Úplne najhoršie sú živé prekvapenia bez predošlej dohody s obdarovaným. Alebo živý darček pre dieťa, ktoré nie je na takú zodpovednosť ešte pripravené,“ povedala Silvia Čaňová zo Slobody zvierat.
Ako pripraviť dieťa na príchod nového člena?
Rodičia si musia uvedomiť, že veľká časť zodpovednosti bude stále na ich pleciach. V prvom rade ide o to, že darovanie zvieraťa nemôže byť úplné prekvapenie. Treba si ako rodina sadnúť a porozprávať sa o tom, aké by to bolo po príchode zvieratka.
„Ideálne si to aj vyskúšať. Pravidelné venčenie v útulku je dobrý nezáväzný tréning. Ak dieťa vydrží aj v daždi, zime, nepohode, je to signál, že je ochotné aj čosi obetovať,“ vysvetlila Čaňová.
Zároveň sa takto rodina môže zoznámiť s viacerými psíkmi a podľa ich povahy a potrieb si vybrať takého, ktorého zvládnu. „Mladý, temperamentný pes určite nie je vhodný pre starého človeka, týrané zviera zasa nie je vhodné do rodiny, kde nemajú čas a trpezlivosť pracovať s ním a podobne.“
S príchodom nového člena do rodiny súvisí aj mnoho zmien. Ľudia musia byť ochotní niečo obetovať, zmeniť svoj životný štýl, dohodnúť si doma pravidlá, rozdeliť služby. Najpodstatnejšia je však trpezlivosť.

Nekupujte, adoptujte
V otázke kupovania zvierat má Sloboda zvierat jasno. „Ak už zvieratko, tak z útulku. Darujete domov a uvoľníte miesto pre ďalšie zvieratko v núdzi.“
Urobíte dobrý skutok, je to pre dieťa výchovné. Adopcia zväčša býva pre všetkých pozitívna zmena.
„Ľudia chodia viac von, majú so psíkmi krásne zážitky. Zvieratko vám lásku vráti priehrštím, útulkáči sú naj-vďačnejšie stvorenia. Na toto máme dôkazy. Denne dostávame dojímavé maily a fotky od ľudí, čo si od nás adoptovali psíka či mačičku. Úplne im zmenili život,“ nabáda Čaňová. Najhoršie riešenie je podľa nej kúpiť šteniatko z internetu.
„Je veľmi pravdepodobné, že pochádza z množiarne, kde trpelo ono aj jeho rodičia. Každou takouto kúpou človek podporí kolotoč utrpenia, ktorý nikdy neskončí,“ zdôraznila.
Sloboda zvierat v tejto oblasti robí veľkú osvetu. O téme sa viacej dozviete napríklad na ich webovej stránke. Nie všetci ľudia sú si tohto vedomí a napriek tomu kúpia pod stromček živý darček. Krátko po Vianociach sa často stáva, že obdarovaného zvieratko omrzí alebo rodina nezvláda starostlivosť.
„Časť ľudí s tým zabojuje, časť hľadá rôzne riešenia – donesú psa do útulku, tí ešte horší ho rovno vyhodia. Nie je to len kruté, ale i protizákonné – veterinárny zákon zakazuje zbaviť sa svojho zvieraťa, opustiť ho či vyhodiť. Napriek tomu sa to deje,“ povzdychla si Čaňová.
Sloboda zvierat sa už stretla aj s tým, že práve deti boli zodpovedné, ale štvornohého miláčika nezvládali rodičia. Je to však individuálne.
„V každom prípade je najväčším problémom povianočný vpád do tvrdej reality. Skončia sa dni voľna, deťom sa začne škola, krúžky, rodičia sú opäť dlho v práci. Zrazu nie je nik, kto by so psíkom niekoľkokrát denne išiel von, kto by sa mu venoval. Pes je spoločenské zviera, chce byť s človekom,“ opísala.

Útulkom stúpajú náklady
Preto je január mesiacom, kedy na ulici končí väčšie množstvo nechcených zvieratiek. Môže ísť o stovky prípadov. Takéto situácie sa ale neodohrávajú len po Vianociach. Ide o celoročný problém. Silvia Čaňová to ilustrovala na príklade hlavného mesta.
„Len útulok Bratislava prijme ročne okolo 2500 zvierat, to je 200 mesačne. Ľudia sa zbavujú zvierat po celý rok. Niektoré sa len zatúlajú a vďaka čipu ich vieme po odchyte vrátiť majiteľom. Aj pre toto sme radi, že novela veterinárneho zákona zaviedla povinné čipovanie psov.“
Pre útulky je povianočné obdobie problematické. Tým, že v nich končí viacej zvieratiek, sa im zvyšujú náklady.
„Zvieratko potrebuje po prijatí vstupné vyšetrenia, začipovať, zaočkovať, ak je zdravé, podstúpi aj kastráciu, aby sa ďalej nerozmnožovalo, ak je choré, podstupuje u nás liečbu, operácie a po uplynutí karantény sa presúva do útulkovej časti. Potom mu už hľadáme nový domov formou domácej alebo zahraničnej adopcie. Žiaľ, pretlak zvierat je taký veľký, že mnohé čakajú na svoju druhú šancu aj niekoľko rokov,“ uzavrela Silvia Čaňová.
ČO TREBA VEDIEŤ?
Pred darovaním zvieratka je potrebné zodpovedať si tri otázky:
Mám a budem mať na zviera dostatok času?
Starostlivosť o zviera si vyžaduje veľa času. Kto bude chodievať so psíkom von? Pes potrebuje venčenie viackrát denne, aj skoro ráno pred školou či odchodom do práce, aspoň jednu dlhšiu vychádzku, za každého počasia... Kto ho vezme na cvičisko, k veterinárovi, atď...
Mám na zviera dosť peňazí a vhodné podmienky?
Krmivo, veterinár, výbava... všetko to stojí veľa peňazí, takže nestačí zahrnúť vstupné náklady, ale byť pripravený na dlhoročné výdaje, keď napr. zvieratko ochorie, môžu sa vyšplhať až na stovky eur mesačne.
Budem sa o zviera starať po celý zvyšok jeho života? Psík sa dožíva aj 15 rokov, mačka dokonca 25. (SČ)