PREČÍN. Kyslá kapusta je tradičným a vzácnym slovenským pokrmom. Keď som bola v Írsku a dala som ju na tanier ako prílohu k zemiakovým plackám, náš domáci pozeral na ňu s nedôverou a vyhlásil, že nie je krava, aby jedol siláž. Potom ochutnal a nakoniec zjedol všetko. Pristal, že je dobrá.
V jedálničku našich predkov mala kyslá kapusta svoje pevné miesto.
Na dedinách sa z nej robí veľa chutných pokrmov. Polievka z nej nechýba na vianočnom stole, počas zimných dní však dobre padnú aj úhrabky. V Prečíne si kapustu veľmi považujú, robia pre ňu aj zábavu.

Niečo o úhrabkoch
„Len aby boli uvarené zemiaky, udusená kapusta, spražená slaninka a už ako sa všetko zmieša, tak sa zmieša,“ hovorí Emília Pavlovičová z Prečína, keď dokončuje úhrabky. Spomína si na svoju babku, ktorá ich veru často varievala. U nich už sa robia menej, ale predsa. „Kolega, ktorého som mala v práci, je z Plevníka--Drienového a hovoril, že aj u nich sa varia,“ dodala ešte, že ide o jedlo, ktoré poznajú vo viacerých dedinách. Vraj keď prišli ľudia z role, takéto jedlo bolo chytro hotové. „Zemiaky furt boli, kapusta furt bola a keď aj neboli oškvarky, dalo sa aspoň masti,“ vysvetľuje pani Pavlovičová. Ich babka však úhrabky nemastila, bola šetrná. „My sme to asi preto mali ako dzecká tak radi. Také menej mascené.“ Nakoniec dostávame ešte jednu radu, ktorá sa týka kapusty v úhrabkoch. „Netreba ju dlho dusiť, len aby sa tak prehriala, musí byť chrumkavá. Tiež s cibuľou a cesnakom.“
Ako vyznamenanie im požičajú varechu
Anton Pavlovič, manžel pani Emílie, je zakladajúcim a dlhoročným členom folklórnej skupiny Limbora. Kapustu si limboráci veľmi považujú. „V každom dome v Prečíne musí byť tlačená kapusta. U nás kapusta a zemiaky, to je základné jedlo. Sem-tam trochu mäska,“ hovorí pán Pavlovič. Keď oživili prečínski folkloristi tradíciu katarínskej zábavy, dali jej názov Limborácka kapustnica. „Doma ľudia kapustnicu navaria, na zábave dostane svoje číslo, aby sa nevedelo, kto ju varil. Zostaví sa komisia a tá potom hodnotí, ktorá je najlepšia,“ hovorí pán Pavlovič. Aj cena pre víťaza je špeciálna.

Na túto príležitosť majú vyrobenú putovnú varechu. „Kto vyhrá, tomu na ňu nalepíme pamätný medailón s jeho menom.“ Vyrobiť museli dať rezbárovi už druhú, lebo jedna je celkom plná medailónov. U toho, kto vyhrá, zotrvá varecha týždeň aj dva. Aby sa mohol pochváliť rodine, známym. Ale môže to byť podľa dohody aj dlhšie. Ak by mu nestačilo a potreboval by poriadnejšie povychvaľovať.
Črievice či topánky dole a šup do suda
Na zábave sa kapusta aj dlávi. Súťažia väčšinou mladé páry či partie. Črievice či topánky pekne dolu a dievčence či chlapci pekne šup do suda šliapať po kapuste. Krepčia takto netradične v sude vždy neskoro večer. Keď bol Anton Pavlovič chlapec, ani u nich nesmela chýbať táto zdravá surovina do rôznych jedál. „Môj tatko bol vyučený mäsiar. U nás sa varila hlavne zabíjačková kapusta. Museli sme mať doma veru natlačený veľký sud. Aj ju naši doma sami pestovali,“ prezrádza pán Anton. U Pavlovičovcov sa tradícia zachovala, aj oni ju dodnes pestujú. Pán domu však priznáva, že do suda dlávila kapustu väčšinou žena. Teraz už skôr mladšie dievčatá.
Zjari museli vyváľať po hline ženy
Radoslav Orávik, umelecký vedúci Limbory, potvrdzuje, že v každom dome bol kedysi dvesto- až tristolitrový sud, ktorý bol plný kapusty. „Predtým než prišli zemiaky na Slovensko, bola vlastne kapusta hlavným jedlom,“ hovorí Orávik. Každý dobrý gazda mal potom, pochopiteľne, na záhumní kapustnisko, teda plochu, kde sa pestovala kapusta. „Ako spomínajú starí ľudia, predtým, než ju zjari posadili, vyváľali na mieste v hline dospelé ženy, aby vraj bolo pole úrodnejšie a narástli poriadne kapustné hlavy,“ hovorí so smiechom umelecký vedúci Limbory.

V mnohých domácnostiach pestujú kapustu aj teraz, málokto ju vraj v dedine kupuje. Kapusta sa dáva okrem kapustnice aj do iných jedál. Nájdeme ju už v spomínaných úhrabkoch, kapustových haluškách či kysnutých posúchoch a nemôže chýbať ani v zabíjačkovej polievke. „Moja mama je z Lieskova. Ona robí zemiaky s rebrami a kapustou zapekané na pekáči,“ dodáva ešte Orávik. Hovorí sa, že z kapusty chlap hustý. A je to vraj stopercentná pravda. „Kto si jej dal, vydržal viac robiť na poli aj v hore.“
Adama obchádzali choroby
S kapustou sa vraj žije chutne, zdravo aj veselo a ešte aj dlho. „Ľudia, ktorí boli na domácej strave odchovaní, zvykli dlho žiť. U nás v dedine žil chlapík, volal sa Adam Lagíň. Dožil sa vysokého veku,“ spomína si Orávik. Dodáva aj zaujímavú skúsenosť, ktorú mal s týmto človekom. Vraj keď s ním raz viedol dlhý rozhovor, pochlipkával si počas neho niečo. „Bola to kyslá voda z nadlávanej kapusty. A to mal vraj často vo zvyku. Aj preto ho asi obchádzali choroby,“ konštatuje Orávik. Pani Emília Pavlovičová ešte dodáva: „Kapustnica ako víno sa hovorí. Ale musí byť vydarená, vtedy sa ozaj dobre pije.“