BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Alžbeta Schicková (1927-2018) napriek ťažkému životnému osudu bola až do konca svojho života aktívnou ženou plnou energie, optimizmu, spontánnosti, srdečnosti a aktivity.
Vďaka nej bol v Bánovciach nad Bebravou postavený pamätník na pamiatku Židov z mesta a jeho okolia, ktorí zahynuli počas holokaustu. Zo 465 Židov v roku 1942, ktorí počas 2. svetovej vojny žili v Bánovciach nad Bebravou, sa domov po 2. svetovej vojne vrátilo iba desať percent z nich.
Alžbeta Schicková zomrela napokon ako posledná bánovská Židovka, ktorá prežila holokaust. Obľúbenú ženu na jej poslednej ceste odprevadí smútočné zhromaždenie 13. decembra v Bánovciach nad Bebravou.
Tri roky prežila v koncentračných a pracovných táboroch
Alžbeta Schicková sa narodila v roku 1927 v Bánovciach nad Bebravou dcére maloroľníka a mame v domácnosti. Už o necelých pätnásť rokov neskôr pocítila na vlastnej koži zverstvá 2. svetovej vojny a holokaustu.

Židovské prenasledovanie po prvýkrát zažila vtedy, keď ju vyhodili zo školy. Spolu so svojou rodinou skončila napokon v niekoľkých pracovných a neskôr v koncentračných táboroch za hranicami Slovenska.
V roku 1942 mala byť vo veku 14 rokov so svojimi najbližšími pôvodne deportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime.
Napokon bola z transportu vyradená a spolu s mamou a otcom vyvezená v októbri 1942 do pracovného tábora v Novákoch. V Novákoch bola internovaná dva roky.
Tu osem mesiacov pracovala v brašnárskej dielni, neskôr v dielni na výrobu mužskej konfekcie. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol pracovný tábor v Novákoch rozpustený. V tom období sa Alžbeta Schicková skrývala v okolí Uhroveckého Podhradia v bunkroch.
Po zadržaní jednotkami Wehrmachtu bola odovzdaná príslušníkom SS s hrozbou zastrelenia. Po týždňovom zadržiavaní v Bánovciach nad Bebravou bola napokon eskortovaná do tábora v Seredi, kde skupinu zadržaných rozdelili na mužov a ženy.
Tu Alžbeta Schicková naposledy videla svojho otca. Na Vianoce bola spolu s mamou transportovaná do ženského koncentračného tábora v Ravensbrücku. Z Ravensbrücku bola v neľudských podmienkach transportovaná niekoľko dní vlakom až do tábora Burgau v blízkosti Dachau.

Odtiaľ putovala ďalej do koncentračného tábora v Türkheime. Tu žila spolu s ďalšími uväznenými v barákoch čiastočne zahĺbených v zemi. Po útoku amerického letectva na vlak, ktorým mala byť z Türkeimu deportovaná na ďalšie miesto, sa jej podarilo utiecť.
Najskôr sa skrývala v okolitých lesoch, neskôr sa spolu s ďalšími ženami odhodlala nájsť pomoc v najbližšej dedine. Tu sa stretla s americkými vojakmi. Po vojne sa vydala a spolu s manželom viedli kníhkupectvo v Bánovciach nad Bebravou.
Spomienky zvečnila vo filme
Alžbeta Schicková bola až do konca svojho života veľmi aktívna. Dlhodobo spolupracovala s Múzeom holokaustu v Seredi, zúčastňovala sa aj na besedách nielen v Bánovciach nad Bebravou.

Aj vďaka nej a jej úprimnému rozprávaniu a ťažkým spomienkam sa na holokaust a jeho obete nikdy nezabudne. V roku 2014 o nej režisér Jakub Fišer v spolupráci s riaditeľom Múzea holokaustu v Seredi Martinom Korčokom natočili dvanásťminútový dokument s názvom Alžbeta Schicková.
O štyri roky neskôr v roku 2018 rovnomenný dokument o pani Schickovej natočil aj režisér Rado Dubravský.
Svoje spomienky na internáciu v pracovnom tábore v Novákoch zvečnila aj vo filmovom projekte Zachor - pamätaj, ktorý v roku 2018 dokončili a uviedli Monika a Ľubo Stachovci.