TRENČÍN. "Osmičkové roky" majú v histórií Slovenska i Trenčína špeciálne miesto. Jednou z kuriozít je založenie ‘neodvislého a samostatného slovenského štátu v Trenčíne‘ v roku 1928. Vyhlásili ho desať rokov po vzniku samostatnej Československej republiky.
Snahou jeho podporovateľov bolo rozbiť jednotu spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Akcia skončila fraškou
Takmer neznámej téme sa v rámci svojej diplomovej práce o autonómii Slovenska v rámci Československej republiky venoval politológ Matej Minďár. O založení ‘neodvislého a samostatného slovenského štátu v Trenčíne‘ prednášal odbornej i laickej verejnosti na odbornom seminári v Štátnom archíve v Trenčíne.
„Po vzniku Československej republiky sa nie všetci jej obyvatelia stotožnili, že vznikla. Časť obyvateľstva bola v službách maďarskej iredenty, teda hnutia, ktoré sa snaží pripojiť územie obývané národnými menšinami k štátu, ktorý považujú tieto menšiny za svoj. Na čele bol Vojtech Tuka, ktorý sa dal neskôr dokopy s Vincentom Mihalusom,“ ozrejmil Minďár.

Trnavský profesor Vincent Mihalus bol jedným z viacerých, ktorý už v čase existencie Rakúsko-Uhorska sympatizoval s maďarskou stranou a podľahol jej výchove. 4. novembra 1928 vyhlásil neodvislý a samostatný štát v Trenčíne.
„Bola to reakcia na Tukove plány s rozbitím Československa. Nemala takmer žiadnu podporu, pretože akcie sa zúčastnili iba traja ľudia – Mihalus a jeho dvaja spolupracovníci z okresu Žilina. Tento slovenský štát vyhlásili v miestnej krčme pri hoteli Tatra,“ priblížil Minďár s tým, že jej jediným úspechom bol prípis ministerstva zahraničných vecí Siamského kráľovstva (dnes Thajsko, pozn. r.) z konca februára 1929, ktorý adresovali Mestskému úradu v Trenčíne.
Siamské kráľovstvo vtedy oficiálne potvrdilo prijatie obežníka o založení suverénneho a samostatného slovenského štátu.
Akcia vyvolala reakciu a Mihalus utiekol do Nemecka, keďže Tuku odsúdili na 15-ročné väzenie za vlastizradu. Do Československa sa Vincent Mihalus vrátil až v roku 1934, kde si odsedel ročné väzenie.
Vyhlásenie samostatného štátu nemalo podľa politológa žiadnu váhu, trenčianska akcia pritom nebola jedná. Po vyhlásení vzniku Československej republiky založili na území Slovenska Východoslovenskú republiku, Oravskú republiku alebo Spišskú nezávislú republiku.
Nesúhlasili so spoločným štátom dvoch národností
Boli to akcie predstaviteľov, ktorí nesúhlasili so spoločným štátom dvoch národností.

„Nemali ale takmer žiadnu váhu, lebo po príchode československých úradov a vojska všetky automaticky zanikli. Fungovali maximálne desať a minimálne dva dni,“ poznamenal Matej Minďár s tým, že tieto republiky nemali medzi verejnosťou takmer žiadnu odozvu. Rovnako to bolo aj v Trenčíne.
V prípade, že by sa maďarskej strane a sympatizantom plán na rozbitie celistvosti Československa podaril, by územiu Slovenska podľa politológa hrozilo napadnutie a obsadenie vojskami vtedajšieho Maďarského kráľovstva. Podobné snahy podľa Minďára trvali počas celej doby existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
ERIK STOP