TRENČÍN. Folklórny súbor Kubranček vznikol v roku 1982 pod vedením Erenstíny Brezanovej a Anky Liškovej. Dôvodom jeho založenia bolo, aby do veľkého súboru Kubran prichádzali nové a mladé tváre.
„Veľký súbor nám vyrastal. Deti odchádzali na vysoké školy a mali sme málo tanečných párov. Chceli sme si vychovať mladé talenty už od útleho veku. Počítali sme s tým, že niektorí odídu, ale väčšina postúpila ďalej,“ povedala na úvod vedúca súboru Ernestína Brezanová.
Na prvé skúšky súboru sa zišla približne dvadsiatka detí z Kubry. Po mesiaci sa počet malých folklórnikov ustálil na tridsať. Pridali sa i deti z iných mestských častí.
Slovensko bude opäť spievať koledy Čítajte „Záujem bol od začiatku veľký. Už na druhom nácviku sa zúčastnilo približne štyridsaťpäť detí. Postupne sa však ich počet ustálil na tridsiatke,“ spomínala na začiatky Brezanová.
Podľa jej slov z prvých malých folkloristov zostalo do dnes aktívnych päť tanečníc a štyria tanečníci, zväčša aktívnych najmä v speváckej skupine.
„Mimoriadne nás tešilo, že o súbor bol záujem. Pridali sa deti zo Sihote, alebo z Juhu,“ doplnila Brezanová.
Prvé nácviky prebiehali v priestoroch „hornej školy“, ktoré dnes obhospodaruje miestny urbár. Priestory však neboli vyhovujúce. Steny boli často podmočené, a tak sa vedenie súboru rozhodlo pre zmenu.
Dva roky pôsobilo v priestoroch základnej školy, kde deti nacvičovali na chodbe. Dlhodobý domov našli až v priestoroch bývalej materskej školy v Kubre.
Po dvoch rokoch nácviku sa Kubranček prihlásil na okresnú súťaž, kde v Hornej Súči obsadil skvelé druhé miesto.
Podľa slov Ernestíny Brezanovej však ani tak nešlo o umiestnenie, ju zaujalo niečo iné.
„Mali sme v súbore dievčinu, ktorá mala na spievanie príliš hrubý hlas, no bola perfektná tanečníčka. Na súťaži sme jej povedali, aby pri speve iba otvárala ústa, čo si všimla jedna z porotkýň. Vyhovárala nám, prečo to robíme. Dôvod bol jednoduchý. Mala iba osem rokov. Nechceli sme jej spôsobiť traumu. Vždy bola prvá na nácviku s perfektne upraveným krojom. Nemohli sme tomu dievčaťu spraviť zle,“ vysvetľovala vedúca súboru.
Za najúspešnejšie obdobie považuje polovicu deväťdesiatych rokov. Súboru sa darilo aj na okresných i krajských súťažiach. Mierny útlm nastal po tom, čo niektoré deti prešli do Korničky.
„Začínali sme s desiatimi, ale postupne sa ich počet zvyšoval. Dnes máme dvadsať detí vo veku päť až osem rokov. To stačí, pretože mnohé z nich ešte nevedia čítať a piesne sa učia opakovaním,“ dodala.
Súbor má vo svojom repertoári širokú paletu spevov a tancov prevažne z Kubry. Pravidelne vystupuje v mestskej časti na kultúrnych podujatiach. Napriek tomu, že je Kubra mestskou častou Trenčína, ponechala si ráz dediny.
Vedúcu súboru teší, že napriek veľkému množstvu možností, rodičov a deti stále láka folklór.
„Rodičia musia obetovať svoj čas, aby vodili deti na nácviky. Pre ne to má zmysel. Aj keď ich naučíme hoci len dve pesničky a spoznajú sa s novým kolektívom, považujeme to za úspech,“ dodala na záver Ernestína Brezanová.
