Štefan Hojsík (1937–2012) – in memoriam
Štefan Hojsík, ktorého spoluhráči oslovovali Jaro, bol odchovancom skalickej futbalovej školy. Do trenčianskej Odevy prišiel krátko pred zlúčením s TTS už ako hotový stopér z Dukly Pardubice. Spoľahlivými výkonmi onedlho prispel k ťaženiu Jednoty vo vicemajstrovskej sezóne 1962/63. V strede obrany nechýbal ani pri premiére Trenčína v pohárovej Európe s Poloniou Bytom v Chorzówe.
Cifranič: Po Feyenoorde sme si mysleli, že môžeme zdolať každého. Realita bola krutá Čítajte Záhorák z Kátova bol súčasťou všetkých futbalovo-poznávacích expedícií Trenčanov po exotických destináciách. S kapitánskou páskou na rukáve viedol tím aj počas turné v Strednej a Južnej Amerike. Azda najpamätnejší nástup na hraciu plochu zažil v mexickom Torreóne, kam ho slávnostne priviezla helikoptéra.
Najväčší individuálny úspech zaznamenal na sklonku kariéry. Bezprostredne po prestupe do TJ Gottwaldov vyhral v lete 1970 Československý pohár, aby mohol v Pohári víťazov pohárov dirigovať defenzívu proti Bohemians Dublin či PSV Eindhoven. Pod hradom Matúša Čáka sa opäť výraznejšie pripomenul ako asistent trénera Čambala, Hucka aj Reimanna.
Dušan Bartovič (74) – prvé husle z druhej línie
Rodák z Veľkých Kostolian sa na osudovú cestu hore Váhom vydal po absolvovaní základnej školy kvôli vidine pracovného uplatnenia. Dvere do prvého mužstva Jednoty mu otvoril kouč Michal Vičan, ktorý mal nos na novú zálohu v systéme 4–2–4. Bartovič vynikal presnými pasmi i streľbou z diaľky. Spolu s Mojžišom vytvoril najmladší ligový tandem v strede poľa, ktorý spĺňal parametre moderných hráčov druhej línie a svojho času bol považovaný za najlepší v republike. V roku 1967 priviedol mužstvo až na jesenný ligový trón.
Matúš trpí mozgovou obrnou, no vychytal bratov Hossovcov Čítajte Originálnu reklamu na polovičný titul Bartovič urobil počas reprezentačného turné v Strednej a Južnej Amerike, kde v jednom z hotelov v hlavnom meste Kostariky vyryl na list obrovského kaktusu nápis „Trenčín – jesenný majster ČSSR“.
Účastník olympiády v Mexiku z roku 1968 má na svojom konte okrem šiestich zápasov v olympijskom výbere aj dva štarty za A-mužstvo ČSSR. Za Jednotu Trenčín odohral v 1. lige 146 zápasov, strelil 17 gólov. Na trénerskú dráhu sa vydal v Novom Meste nad Váhom. Zdarne si počínal so žiakmi Západoslovenského kraja či mužmi Hornej Stredy a Beckova.
Jaroslav Macháč (73) – filozof medzi tromi žrďami
Odchovanec Iskry Vrbové debutoval v najvyššej československej súťaži v drese Spartaka Trnava, s ktorým v roku 1969 získal majstrovský titul. Do Trenčína prestúpil v januári 1970. Na jednotku medzi žrďami sa tu však vypracoval až počas účinkovania klubu v druhej lige. V dejinách trenčianskeho futbalu zostane navždy zapísaný ako prvý domáci brankár, ktorý chytal na zrekonštruovanom štadióne na Sihoti. Stalo sa tak 22. septembra 1973 v otváracom zápase proti reprezentantom ČSSR.
O Jaroslavovi Macháčovi sa hovorilo, že zreje ako víno. Po tom, čo v lete 1975 priviedol Jednotu späť medzi elitu, siahol so spoluhráčmi na jedinú trofej v konkurencii najsilnejších mužstiev v republike. Vo finále Slovenského pohára v marci 1978 senzačne zdolali Slovan Bratislava s piatimi majstrami Európy z Belehradu. Macháča zastihla národná súťaž v životnej forme. Vyprofiloval sa z neho majster na penalty. Trikrát rozhodovali strely zo značky pokutového kopu o osude jeho mužstva a zakaždým ho posunul do ďalšieho kola. Za tri sezóny ich zlikvidoval vo všetkých oficiálnych stretnutiach dovedna až 25...!
Po odchode do futbalového dôchodku v Trenčíne úspešne zaúčal do tajov brankárskeho umenia viaceré talenty vrátane Lipčáka, Belica či Volešáka.
