Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Pochované obete 2. svetovej vojny príbuzní stále hľadajú aj na našom území

Takmer stotisíc tiel vojakov 2. svetovej vojny leží pochovaných v slovenskej zemi. Stále nové a nové sa nachádzajú.

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Viac ako 93 350 obetí, viac ako 9180 hrobov, 20 centrálnych cintorínov po celom území Slovenska.

Čierne memento, ktoré desí a je výstrahou aj 73 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. Desaťtisíce mladých mužov, ktorí sa už nikdy nevrátili do svojej rodnej vlasti.

Identifikovaní s menom na náhrobku, ale aj hrdinovia bez mena.
Jana Kráľová z Ministerstva vnútra SR má vo svojej agende vojnové hroby a cintoríny.

Prečítajte si tiež: Vyšla nová kniha o povestiach z nášho regiónu Čítajte 

V rozhovore pre naše noviny nám priblížila svet vojenských cintorínov s desaťtisíckami tragicky zosnulých vojakov na našom území v súčasnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Nachádzajú sa na území Slovenska stále nové hroby zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny?
– Nové hroby zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny sú vyhľadávané cielene, ale aj náhodne. Aj teraz, po pomerne dlhej dobe od ukončenia 2. svetovej vojny, sa podarí nájsť nový vojnový hrob. Cielené vyhľadávanie súvisí najmä so starostlivosťou o hroby nemeckých vojakov, ale v menšej miere evidujeme aj prípady súvisiace s Červenou armádou. Je to pochopiteľné, keďže s budovaním centrálnych nemeckých vojnových cintorínov sa začalo až v 90. rokoch minulého storočia. Náhodne sú vojnové hroby zahraničných vojakov nájdené napríklad pri stavebných prácach, pri zosuve pôdy a podobne.

Kde sa nachádza centrálna evidencia vojnových hrobov na Slovensku?
– Ministerstvo vnútra vedie Ústrednú evidenciu vojnových hrobov. Táto evidencia je vedená v súlade s princípmi ženevských dohovorov. Na Slovensku je zabezpečovaná starostlivosť o všetky vojnové hroby, to znamená aj pamätníky, pietne symboly, pamätné miesta a podobne z oboch svetových vojen bez ohľadu na príslušnosť padlých a zomrelých vojnových obetí. Dôležité je, že sa nám stále darí verifikovať nové údaje o vojnových obetiach, vrátane príslušníkov zahraničných ozbrojených síl, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne na území Slovenska.

V ktorých slovenských mestách sú vojenské cintoríny zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny?
– Predovšetkým sa to týka centrálnych vojnových cintorínov, a to Červenej armády, Rumunskej armády a Wehrmachtu. Samozrejme, evidujeme vojnové hroby aj iných príslušníkov, ale v týchto prípadoch ide skôr o jednotlivé hrobové miesta a nie vojnové cintoríny.

Skryť Vypnúť reklamu

Cintoríny Červenej armády sa nachádzajú v Bratislave, Humennom, Michalovciach, Štúrove, Trebišove, Zvolene, Žiline, Košiciach, Svidníku a Novej Bošáci.

Prečítajte si tiež: Na steny sme maľovali: Rusi, domov! Čítajte 

Wehrmacht: Zborov, Humenné, Prešov, Hunkovce, Važec a Bratislava. Rumunská armáda: Zvolen, Stará Turá a Trenčianska Teplá. Na povstaleckom cintoríne v Martine je zastúpených niekoľko krajín. Nájdeme tu napríklad aj francúzske vojnové hroby.

Hľadajú prostredníctvom štátnych orgánov SR zahraniční potomkovia obetí 2. svetovej vojny stále svojich predkov? Kde ležia a sú vôbec ich hroby na našom území?
– Záujem o pátranie po vojnových hroboch z roka na rok rastie. Obracajú sa na nás študenti, rodinní príslušníci, občianske združenia, zastupiteľské úrady, štátne inštitúcie v zahraničí. Nie vždy sú pátrania úspešné, a to najmä z dôvodu nepresných informácií alebo ich nedostatočného množstva. Samozrejme, máme aj veľa úspešných prípadov. Mnohokrát sa stáva, že po vypátraní hrobu prídu žiadatelia konkrétny hrob aj navštíviť a uctiť si pamiatku padlého. Dostávame aj také žiadosti, keď sa príbuzní snažia zistiť osud konkrétneho vojaka. Ľudia na obete vojny nezabúdajú.

Skryť Vypnúť reklamu

Objavujú sa po desaťročiach od ukončenia vojny žiadosti o exhumáciu pozostatkov zahraničných vojakov a ich prevoz? Je to podľa slovenskej legislatívy možné?
– Exhumácie sa vykonávajú najmä v súvislosti s nájdením vojnových hrobov mimo vojnových cintorínov, napríklad v lesoch alebo priestranstvách, ktoré v čase vojny poslúžili ako núdzové riešenie na pochovanie padlých. Väčšinou sa pochovávalo v parkoch, v blízkosti kostolov, za obcou, mestom, alebo popri cestných komunikáciách. Repatriácia kostrových ostatkov je možná. Takéto žiadosti však evidujeme len vo veľmi malom množstve. Krajiny sa držia princípov ženevských dohovorov a v niektorých prípadoch máme vzájomnú starostlivosť ošetrenú aj medzivládnymi dohodami o vojnových hroboch.

Zrejme by to bolo aj z etických dôvodov neprijateľné rušiť pokoj zosnulých.
– Všeobecne by bolo veľmi neštandardné, ak by si krajiny začali vymieňať kostrové ostatky padlých, bolo by to neúctivé aj logisticky veľmi náročné. Má sa za to, že každá krajina sa stará o vojnové hroby na svojom území, ale zároveň umožní uctiť si pamiatku padlých zástupcom štátu danej krajiny, rodinným príslušníkom, komukoľvek, kto má o to záujem. Hneď po ukončení vojny sa aj na Slovensku začalo s usporiadaním vojnových hrobov. Svedčí o tom skutočnosť, že boli vybudované centrálne cintoríny. Budovanie vojnových cintorínov je tradícia, ktorá sa udržiava na celom svete.
To, že sú príslušníci ozbrojených síl pochovaní dôstojne na jednom cintoríne, je prejav úcty, je to pamäť, kus histórie, ale aj memento.

Akým spôsobom štát spolufinancuje udržiavanie vojenských cintorínov?
– Štát sa podieľa na financovaní vojnových hrobov v súlade so zákonom o vojnových hroboch. Na každý vojnový hrob prispieva päťnásobkom hodinovej minimálnej mzdy. Tento príspevok je určený na úpravu vojnového hrobu, kosenie, obnovu písma, očistenie a podobne. Štát môže poskytnúť finančný príspevok aj na projekt obnovy vojnového hrobu, vrátane vojnových cintorínov.
Tento príspevok sa poskytuje na základe zmluvy, v ktorej je presne vyšpecifikovaný predmet. Príspevky majú rôznu výšku v závislosti od náročnosti projektu.

Kto financuje a kto sa stará o vojenské cintoríny nemeckých vojakov na našom území?
– O tieto cintoríny sa v súlade s medzivládnou dohodou stará najmä nemecká strana, ktorá starostlivosť aj financuje.

Akým spôsobom sa podarilo identifikovať vojakov, ktorým chýbal kovový štítok alebo doklady?
– Sú rôzne znaky a zdroje, ktoré sa pri identifikácii musia skúmať. V niektorých prípadoch pomôžu svedectvá občanov, ktorí si pamätajú a zažili pochovanie, prípadne tieto informácie im boli odovzdané od starých rodičov a podobne. Nápomocné sú aj nájdené súčasti uniformy, prípadne osobné veci vojaka, ale najdôležitejšie je antropologické preskúmanie ostatkov. Pri nemeckých príslušníkoch je situácia jednoduchšia. Mali výborné záznamy o chrupe, podľa týchto záznamov sa podarilo identifikovať mnohých vojakov. Samozrejme, sú aj také prípady, keď sa podarí identifikácia len čiastočne alebo vôbec. Vieme určiť príslušnosť k armáde približný vek, ale identita osoby ostane nezistená. Prípadne vieme určiť len to, že ide o vojnovú obeť.

V porovnaní hrobov sovietskych, rumunských a ďalších spojeneckých armád s hrobmi nemeckých vojakov – ktoré cintoríny sú v lepšej kondícii?
– Nemeckých cintorínov je len šesť. Boli vybudované omnoho neskôr ako tie ostatné. Ale aj napriek tomu mnohé cintoríny sú v porovnateľnom stave ako tie nemecké. Mestá sa snažia zabezpečovať dôstojný vzhľad cintorínov a darí sa im to. V mnohých prípadoch prebiehajú alebo sú plánované rekonštrukcie. Vždy je čo zlepšovať, ale myslím si, že Slovensko zabezpečuje starostlivosť o vojnové hroby na štandardnej úrovni, čo potvrdzujú aj zahraniční partneri.

Kto je vlastníkom vojenských cintorínov na našom území?
– Vo väčšine prípadov obec. Ale sú aj také vojnové hroby, ktoré sú vo vlastníctve štátu, v správe Ministerstva obrany SR a napríklad Dargovský pamätník je vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 197
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 636
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 233
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 17 566
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 087
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 760
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 339
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 292
  9. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 185
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 133
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Policajná kontrola na hranici.

Polícia v stredu 27. januára kontrolovala od rána pri vstupe na Slovensko certifikáty a potvrdenia o negativite na ochorenie COVID-19 na hraničnom priechode s Českou republikou v obci Drietoma v okrese Trenčín.

7 h
Ilustračné foto.

Mesto Myjava adresovalo Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR list vo veci žiadosti o stanovisko k plánovanému otvoreniu škôl od 1. februára.

10 h
Jozef Habánik, rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Podpora excelentnosti a výskumu sú prioritami staronového rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Jozefa Habánika v novom štvorročnom funkčnom období.

10 h
Ilustračná fotografia.

Zástupcovia šiestich klubov z krajských súťaží odpovedali na naše otázky.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

12 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

18 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Už ste čítali?