Streda, 19. december, 2018 | Meniny má Judita

Pochované obete 2. svetovej vojny príbuzní stále hľadajú aj na našom území

Takmer stotisíc tiel vojakov 2. svetovej vojny leží pochovaných v slovenskej zemi. Stále nové a nové sa nachádzajú.

Na vojenskom cintoríne vo Zvolene je pochovaných množstvo sovietskych a rumunských vojakov, ktorí zahynuli v našom regióne.(Zdroj: Martin Šimovec)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Viac ako 93 350 obetí, viac ako 9180 hrobov, 20 centrálnych cintorínov po celom území Slovenska. Čierne memento, ktoré desí a je výstrahou aj 73 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny.

Desaťtisíce mladých mužov, ktorí sa už nikdy nevrátili do svojej rodnej vlasti. Identifikovaní s menom na náhrobku, ale aj hrdinovia bez mena.

Jana Kráľová z Ministerstva vnútra SR má vo svojej agende vojnové hroby a cintoríny. V rozhovore pre naše noviny nám priblížila svet vojenských cintorínov s desaťtisíckami tragicky zosnulých vojakov na našom území v súčasnosti.

Nachádzajú sa na území Slovenska stále nové hroby zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny?
– Nové hroby zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny sú vyhľadávané cielene, ale aj náhodne. Aj teraz, po pomerne dlhej dobe od ukončenia 2. svetovej vojny, sa podarí nájsť nový vojnový hrob. Cielené vyhľadávanie súvisí najmä so starostlivosťou o hroby nemeckých vojakov, ale v menšej miere evidujeme aj prípady súvisiace s Červenou armádou. Je to pochopiteľné, keďže s budovaním centrálnych nemeckých vojnových cintorínov sa začalo až v 90. rokoch minulého storočia. Náhodne sú vojnové hroby zahraničných vojakov nájdené napríklad pri stavebných prácach, pri zosuve pôdy a podobne.

Prečítajte si tiež: O záchranu umenia z obdobia socializmu sa snaží partia mladých ľudí

Kde sa nachádza centrálna evidencia vojnových hrobov na Slovensku?
– Ministerstvo vnútra vedie Ústrednú evidenciu vojnových hrobov. Táto evidencia je vedená v súlade s princípmi ženevských dohovorov. Na Slovensku je zabezpečovaná starostlivosť o všetky vojnové hroby, to znamená aj pamätníky, pietne symboly, pamätné miesta a podobne z oboch svetových vojen bez ohľadu na príslušnosť padlých a zomrelých vojnových obetí. Dôležité je, že sa nám stále darí verifikovať nové údaje o vojnových obetiach, vrátane príslušníkov zahraničných ozbrojených síl, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne na území Slovenska.

V ktorých slovenských mestách sú vojenské cintoríny zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny?
– Predovšetkým sa to týka centrálnych vojnových cintorínov, a to Červenej armády, Rumunskej armády a Wehrmachtu. Samozrejme, evidujeme vojnové hroby aj iných príslušníkov, ale v týchto prípadoch ide skôr o jednotlivé hrobové miesta a nie vojnové cintoríny. Cintoríny Červenej armády sa nachádzajú v Bratislave, Humennom, Michalovciach, Štúrove, Trebišove, Zvolene, Žiline, Košiciach, Svidníku a Novej Bošáci.

Wehrmacht: Zborov, Humenné, Prešov, Hunkovce, Važec a Bratislava. Rumunská armáda: Zvolen, Stará Turá a Trenčianska Teplá. Na povstaleckom cintoríne v Martine je zastúpených niekoľko krajín. Nájdeme tu napríklad aj francúzske vojnové hroby.

Prečítajte si tiež: Knižná novinka vyrozpráva osudy vojakov z trenčianskeho regiónu vo Veľkej vojne

Hľadajú prostredníctvom štátnych orgánov SR zahraniční potomkovia obetí 2. svetovej vojny stále svojich predkov? Kde ležia a sú vôbec ich hroby na našom území?
– Záujem o pátranie po vojnových hroboch z roka na rok rastie. Obracajú sa na nás študenti, rodinní príslušníci, občianske združenia, zastupiteľské úrady, štátne inštitúcie v zahraničí. Nie vždy sú pátrania úspešné, a to najmä z dôvodu nepresných informácií alebo ich nedostatočného množstva. Samozrejme, máme aj veľa úspešných prípadov. Mnohokrát sa stáva, že po vypátraní hrobu prídu žiadatelia konkrétny hrob aj navštíviť a uctiť si pamiatku padlého. Dostávame aj také žiadosti, keď sa príbuzní snažia zistiť osud konkrétneho vojaka. Ľudia na obete vojny nezabúdajú.

Objavujú sa po desaťročiach od ukončenia vojny žiadosti o exhumáciu pozostatkov zahraničných vojakov a ich prevoz? Je to podľa slovenskej legislatívy možné?
– Exhumácie sa vykonávajú najmä v súvislosti s nájdením vojnových hrobov mimo vojnových cintorínov, napríklad v lesoch alebo priestranstvách, ktoré v čase vojny poslúžili ako núdzové riešenie na pochovanie padlých. Väčšinou sa pochovávalo v parkoch, v blízkosti kostolov, za obcou, mestom, alebo popri cestných komunikáciách. Repatriácia kostrových ostatkov je možná. Takéto žiadosti však evidujeme len vo veľmi malom množstve. Krajiny sa držia princípov ženevských dohovorov a v niektorých prípadoch máme vzájomnú starostlivosť ošetrenú aj medzivládnymi dohodami o vojnových hroboch.

Zrejme by to bolo aj z etických dôvodov neprijateľné rušiť pokoj zosnulých.
– Všeobecne by bolo veľmi neštandardné, ak by si krajiny začali vymieňať kostrové ostatky padlých, bolo by to neúctivé aj logisticky veľmi náročné. Má sa za to, že každá krajina sa stará o vojnové hroby na svojom území, ale zároveň umožní uctiť si pamiatku padlých zástupcom štátu danej krajiny, rodinným príslušníkom, komukoľvek, kto má o to záujem. Hneď po ukončení vojny sa aj na Slovensku začalo s usporiadaním vojnových hrobov. Svedčí o tom skutočnosť, že boli vybudované centrálne cintoríny. Budovanie vojnových cintorínov je tradícia, ktorá sa udržiava na celom svete.

To, že sú príslušníci ozbrojených síl pochovaní dôstojne na jednom cintoríne, je prejav úcty, je to pamäť, kus histórie, ale aj memento.

Akým spôsobom štát spolufinancuje udržiavanie vojenských cintorínov?
– Štát sa podieľa na financovaní vojnových hrobov v súlade so zákonom o vojnových hroboch. Na každý vojnový hrob prispieva päťnásobkom hodinovej minimálnej mzdy. Tento príspevok je určený na úpravu vojnového hrobu, kosenie, obnovu písma, očistenie a podobne. Štát môže poskytnúť finančný príspevok aj na projekt obnovy vojnového hrobu, vrátane vojnových cintorínov.
Tento príspevok sa poskytuje na základe zmluvy, v ktorej je presne vyšpecifikovaný predmet. Príspevky majú rôznu výšku v závislosti od náročnosti projektu.

Kto financuje a kto sa stará o vojenské cintoríny nemeckých vojakov na našom území?
– O tieto cintoríny sa v súlade s medzivládnou dohodou stará najmä nemecká strana, ktorá starostlivosť aj financuje.

Prečítajte si tiež: Kultúrny dom v Drietome postavil legionár

Akým spôsobom sa podarilo identifikovať vojakov, ktorým chýbal kovový štítok alebo doklady?
– Sú rôzne znaky a zdroje, ktoré sa pri identifikácii musia skúmať. V niektorých prípadoch pomôžu svedectvá občanov, ktorí si pamätajú a zažili pochovanie, prípadne tieto informácie im boli odovzdané od starých rodičov a podobne. Nápomocné sú aj nájdené súčasti uniformy, prípadne osobné veci vojaka, ale najdôležitejšie je antropologické preskúmanie ostatkov. Pri nemeckých príslušníkoch je situácia jednoduchšia. Mali výborné záznamy o chrupe, podľa týchto záznamov sa podarilo identifikovať mnohých vojakov. Samozrejme, sú aj také prípady, keď sa podarí identifikácia len čiastočne alebo vôbec. Vieme určiť príslušnosť k armáde približný vek, ale identita osoby ostane nezistená. Prípadne vieme určiť len to, že ide o vojnovú obeť.

V porovnaní hrobov sovietskych, rumunských a ďalších spojeneckých armád s hrobmi nemeckých vojakov – ktoré cintoríny sú v lepšej kondícii?
– Nemeckých cintorínov je len šesť. Boli vybudované omnoho neskôr ako tie ostatné. Ale aj napriek tomu mnohé cintoríny sú v porovnateľnom stave ako tie nemecké. Mestá sa snažia zabezpečovať dôstojný vzhľad cintorínov a darí sa im to. V mnohých prípadoch prebiehajú alebo sú plánované rekonštrukcie. Vždy je čo zlepšovať, ale myslím si, že Slovensko zabezpečuje starostlivosť o vojnové hroby na štandardnej úrovni, čo potvrdzujú aj zahraniční partneri.

Kto je vlastníkom vojenských cintorínov na našom území?
– Vo väčšine prípadov obec. Ale sú aj také vojnové hroby, ktoré sú vo vlastníctve štátu, v správe Ministerstva obrany SR a napríklad Dargovský pamätník je vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  9. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 57 754
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 887
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 247
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 9 853
  5. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 493
  6. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 6 749
  7. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 443
  8. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka 4 001
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 375
  10. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou 2 700

Hlavné správy z MY Trenčín

FOTO: Ľudia darovali knihy 161 deťom

Trenčianska nadácia v tomto roku odovzdala knihy deťom zo znevýhodnených rodín už po štrnástykrát.

Od januára sa pálenka môže vypáliť aj doma, predávať sa ale nesmie

Ovocie a med musia pochádzať z vlastnej činnosti.

Kultúrny program Myjavci Myjavcom sa zopakuje po pätnástich rokoch

Spomienkový kultúrny program Myjavci Myjavcom, ktorý je venovaný 15. výročiu otvorenia kultúrneho domu, bude v piatok 21. decembra hostiť Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave.

Trenčín cez zimu do Turecka, v pláne deväť prípravných stretnutí

Pre futbalistov AS Trenčín bude generálkou na jarnú časť sezóny 2018/2019 prípravný duel vo Viedni s domácou Austriou.

Účtovníčka obrala školu o desaťtisíce eur. Nebolo to prvý raz

Účtovníčka obrala základnú školu v Starej Turej o viac ako 30 000 eur. Sudca okresného súdu v Novom Meste nad Váhom ju vzal v piatok do väzby.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Účtovníčka obrala školu o desaťtisíce eur. Nebolo to prvý raz

Účtovníčka obrala základnú školu v Starej Turej o viac ako 30 000 eur. Sudca okresného súdu v Novom Meste nad Váhom ju vzal v piatok do väzby.

V Dubnici nad Váhom otvorili závod na výrobu nabíjacích staníc

Na Slovensku ide o prvého výrobcu nabíjacích staníc, zamestnanie by tu mohlo nájsť približne 50 ľudí.

Bratislavčania sú na prezývky zvyknutí, niektoré vznikli aj na Záhorí

Jedným z výrazov, ktoré možno počuť aj v dnešných časoch, je prezývka 'Blaváci', odvodená od neobľúbeného názvu Blava.

Vybrali SME

Už ste čítali?