NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Akademický sochár Ján Šicko (70) to s výstavami svojich monumentálnych sôch jednoduché nemá. Aj keby ich priniesol so žeriavom, tie najväčšie z nich by nevošli do žiadnej z výstavných siení.
Tisícky kilogramov vážiace sochy z mramoru, žuly, granitu či obsidianu preto navždy ostali na miestach, kde ich vytvoril.
Od 26. októbra vystavuje v mestskom kultúrnom stredisku „menšie“ komorné sochy, ktoré do Nového Mesta nad Váhom priviezol mikrobus.
Prierez tvorbou skvelého sochára
Od akvarelových malieb už neexistujúcich novomestských uličiek zo študentských čias až po sochy, ktoré vás prekvapia svojím nápadom a stvárnením.
„Akvarelové obrazy novomestských uličiek som namaľoval už v roku 1964. Bol to taký malý maliarsky experiment, akvarely ma vždy fascinovali. Dnes sú už iba spomienkou. Na ich miestach sú už moderné budovy či sídliská,“ zaspomínal si na študentské časy Ján Šicko, ktorý vo svojom rodnom meste vystavoval sochy už v roku 1986, 1999 a 2010.
Fotografie na výstavách mu okamžite zvesili Čítajte Retrospektívna výstava predstavuje prierez jeho tvorbou od najstarších diel až po exponáty z roku 2018. Okrem trojrozmerných prác uvidia návštevníci expozície aj veľkoformátové fotografie monumentálnych sôch rozmiestnených vo viacerých svetadieloch.
Ján Šicko je už roky popredným slovenským autorom monumentálnych sôch.
Jeho diela prezentujú prácu šikovných rúk novomestského rodáka po celom svete. Jakobov rebrík z granitu ostal navždy v japonskom Takanabe, socha Alfa a Omega je v Iceon Parku v Južnej Kórei už od roku 2001.
Takmer desať metrov vysoký Osmozis z bieleho granitu je ozdobou múzea Mosan v Južnej Kórei a socha Dialóg z bulharského mramoru stojí v meste Pleven v Bulharsku.
Cesta k monumentálnym sochám však bola dlhá.
Tvoriť obrovské veľdiela v študentských časoch nebolo možné.
FOTO: Maliar si vzal do neba navždy aj unikátnu výtvarnú techniku Čítajte „Nedalo sa to realizovať počas štúdia ani z technických, ani z finančných dôvodov. A na takéto sochy treba, samozrejme, aj veľký ateliér a ľudí okolo,“ usmial sa Šicko.
Bránu do monumentálnej tvorby mu otvorili až medzinárodné sochárske sympóziá po celej planéte. Absolvoval ich už vyše tridsať.
V Taliansku, Japonsku, Južnej Kórei, Portugalsku, Švédsku, Rumunsku, Španielsku, Turecku, Bulharsku i na Novom Zélande či v Austrálii.
Jeho sochy sú už dnes odkazom budúcim civilizáciám. Tak, ako sochy na Veľkonočných ostrovoch či posvätné kamene v Stonehenge.
Pri tvorbe sôch používa žeriav
Na svetových sympóziách Ján Šicko vždy pocítil obrovskú tvorivú slobodu.
„Dostal som materiál, pomocníkov i potrebnú techniku a nástroje. Počas sympózií som vždy zabudol na akékoľvek problémy a mohol som sa venovať iba tvorbe. A po večeroch som debatoval a vymieňal si skúsenosti so sochármi z celého sveta,“ vyznal sa.
Ruky Jána Šicka premieňajú chladný mramor, žulu, kov i o niečo teplejšie drevo na diela, ktoré vaše oči určite neobídu.
Niektoré jeho sochy vznikli a dodnes stoja na miestach, kam ich autorovi priviezli iba obrovský kameň, ktorému dal Ján Šicko po pár týždňoch príťažlivý tvar.
Pri ich tvorbe používa techniku, o ktorej bežný smrteľník ani nechyruje.
„Deväťmetrovú sochu zo žuly som vytváral s nástrojmi, do ktorých neustále tečie voda. Vtedy som bol aj ja dva mesiace namočený vo vode. Nechýbal mi vrták s dĺžkou 32 centimetrov,“ usmial sa sochár, ktorý dnes žije a tvorí v Bratislave.
Kaštiele Ostrolúckych rozprávať nevedia. O láske Štúra sa už nedozvieme Čítajte V Južnej Kórei využíval aj žeriav, ktorý mal nosnosť 64 ton.
Karbobrúsky, kladivká či „majzlíky“ sú sochárovou každodennou spoločnosťou.
Pri otázke na obrovské hmotnosti jeho sôch sa ich 70-ročný autor iba usmeje.
Napriek tomu sa s ťažkými materiálmi desaťročia úspešne pasuje.
„V budúcom živote budem tvorcom poštových známok. To sú niekoľkogramové záležitosti. Pretože v mojom veku vláčiť ťažký materiál už nie je jednoduché,“ zasmial sa autor, ktorý sa za svojimi sochami nainštalovanými po celom svete rád vracia. V každom z materiálov Jána Šicka sa skrýva iná duša, ktorú umelec zázračne oživuje.
V jeho tvorbe sa pretavuje energia a nevyčerpateľná fantázia do netradičných podôb. Známy sochár sa so svojou manželkou Jaroslavou snaží prostredníctvom umenia pomôcť aj hendikepovaným deťom a dospelým.
„V roku 2000 založili Občianske združenie Terra therapeutica, ktoré prostredníctvom výtvarných aktivít pomáha zlepšiť zdravotný stav mnohým ľuďom všetkých vekových kategórií. Od roku 2010 spolu vedú Inštitút pre vzdelávanie v arteterapii,“ potvrdila kurátorka výstavy Ela Porubänová.
Učili ho skvelí sochári
Akademický sochár Ján Šicko sa narodil 8. februára 1948 v Novom Meste nad Váhom. Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1969 – 1975) vyštudoval u známych sochárov – profesorov Štefunku, Trizuliaka a Kostku. Od roku 1977 sám pedagogicky pôsobil. Okrem umelecky zameraných stredných a vysokých škôl na Slovensku odovzdával svoje sochárske vedomosti a zručnosti aj študentom v USA a v Izraeli.
Napísal knihu, za ktorú by v bývalom režime sedel Čítajte „Jeho sochy sú na verejných priestranstvách v mnohých slovenských, európskych a svetových mestách. Taktiež sa nachádzajú v galériách a v súkromných zbierkach po celom svete,“ dodala kurátorka výstavy Ela Porubänová.
Ján Šicko má za sebou vyše štyridsať samostatných výstav doma i v zahraničí. Je preto skvelé, že jeho sochy sú okrem svetoznámych galérií a súkromných zbierok navždy zastúpené aj v Galérii Petra Matejku v Novom Meste nad Váhom.
Má troch synov Šimona, Jána a Filipa. Dvaja z nich sú tiež výtvarníci.
