V medzisezónnom období ste sa po takmer dvadsiatich rokoch vrátili späť do Trenčína. Čo o tom rozhodlo?
- Dlhodobo som mal v hlave myšlienku, že sa raz chcem vrátiť domov. V Liberci som mal zmluvu platnú ešte rok. S vedením klubu sme však nenašli zhodu v predstave ako pokračovať v spolupráci ďalej, takže sme sa rozišli.
Ozval sa mi Branko Radivojevič, či by som chcel Dukle pomôcť. Bol som rád, že si na mňa spomenul a vôbec som nezaváhal.
V záverečných zápasoch sezóny vás bolo vidieť na tribúne. Presvedčili vás k návratu aj fanúšikovia?
- To, čo sa tu dialo, som už dlho nevidel. Atmosféra sa páčila každému, kto bol jej súčasťou a nebol som žiadnou výnimkou. Cítil som zápal pre hokej od každého jednotlivca. Nemohol som odolať.
Dávali ste si pred novým ročníkom konkrétne ciele?
- Nikdy som s nimi do sezóny nevstupoval. Nebol dôvod tak robiť ani teraz. Zameriaval som sa na méty mužstva.
Po skvelom uplynulom ročníku sa v kuloároch hovorilo o majstrovskom titule. Vnímali ste to?
- Šialenstvo, ktoré v Trenčíne vzniklo, bolo obrovské. Kto sa pohybuje okolo hokeja vie, že rozprávať pred začiatkom sezóny o majstrovskom titule, je predčasné. Úspešnosť daného ročníka sa ukáže až v jeho závere.

Prvoradá je tvrdá práca a pokora. Nepozerať sa ani príliš dopredu ani dozadu, ale riešiť dnešok. Neustále makáme na tom, aby sme boli dobre pripravení na rozhodujúcu časť sezóny, play-off.
Strelecky sa vám darí. Na svojom konte máte už deväť presných zásahov. Ste prekvapení z toho, ako vám to padá?
- Cítim sa dobre. Tréner mi dôveruje. Som na ľade počas presiloviek i oslabení. Štatistikami sa však priveľmi nechcem zaoberať. Dôležitý je úspech tímu.
To je pravda, ale pre víťazstvá sú dôležití strelci. Čo vám dodáva pohodu v zakončení?