Pri príležitosti stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny vychádza nová kniha o osudoch vojakov trenčianskeho regiónu z pera Slavomíra Tomíka z Trenčianskych Stankoviec.
Milovník regionálnej histórie na 240 stranách knihy so 140 dobovými fotografiami s výstižným názvom O pár týždňov sa vrátime... sleduje osudy vojakov z obcí Malé a Veľké Stankovce, Rozvadze, Sedličná, dnes Trenčianske Stankovce, Selec, Veľké Bierovce, Opatovce a Krivosúd-Bodovka.

Kniha je nielen o preživších, ale aj o tých, ktorí zomreli na fronte v dôsledku zranení alebo na následky chorôb. Publikácia poukazuje aj na vtedajší život na fronte a v zázemí, udalosti chronologicky zasadzuje do udalostí vojny a priebehu bojov.
Ako to vyzeralo počas narukovania do Veľkej vojny?
Čo sa ďalej dočítate?
- Koľko vojakov z trenčianskeho regionu bolo nasadených na frontoch Veľkej vojny?
- Ako privítali vojakov ich rodiny po ukončení vojny?
- Prečo doma nemal kto vojakov privítať ako hrdinov?
– O vtedajšej situácii napovedá nadpis knihy – O pár týždňov sa vrátime... Keď vojna začala, nečakalo sa, že bude trvať štyri alebo takmer päť rokov. Chlapi odchádzali s tým, že o pár týždňov sú naspäť. Spoločnosť hovorila o tom, ako muži budú naspäť do Vianoc, že to bude „len“ prechádzka do Srbska. Nebola. Knihu som venoval najmä tým, ktorí sa z frontu domov nevrátili. Straty boli obrovské, brali takmer každého muža vrátane tých, ktorí si mysleli, že na vojnu nepôjdu, po pár mesiacoch ich zavolali a nasadili do bojov. Rakúsko-Uhorsko neodhadlo, že boje budú tak intenzívne a straty na životoch tak vysoké. Preto museli stále dopĺňať stavy.
V knihe ste zozbierali informácie z obcí z okolia Trenčína. Kam mužov z Trenčianskych Stankoviec, Selca alebo Veľkých Bieroviec odvelili?