DOLNÁ PORUBA. O víťazstvo sa celkovo uchádzalo 161 prihlásených piesní. Najlepších spevákov a skupiny vyberala spomedzi elitnej dvanástky porota na čele s frontmanom kapely No Name Igorom Timkom.
Nadviaže na úspešných finalistov?
Viktória Tarabová je odchovankyňou Súkromnej základnej umeleckej školy v Omšení (SZUŠ).
Do súťaže, v ktorej napokon obsadila druhé miesto, ju prihlásil učiteľ hry na gitare Filip Siekel. Ako povedala po vyhlásení výsledkov, do Košíc necestovali so žiadnymi konkrétnymi očakávaniami.
Zdolať jednu z najťažších peších trás sveta zvládla aj s omrzlinami Čítajte „Mám pár pesničiek v šuplíku, bola som rada, že môžem získať nové skúsenosti. V zákulisí panovala veľmi príjemná atmosféra, so súťažiacimi sme sa navzájom podporovali. Ocenenie vnímam ako dar a som šťastná, že sa oň môžem podeliť aj s ďalšími ľuďmi,“ zhodnotila šestnásťročná študentka trenčianskeho piaristického gymnázia, ktorá môže na scéne populárnej hudby prevziať štafetu od slávnych predchodcov v súťaži vrátane Beáty Dubasovej, Mariána Čekovského či Petra Cmoríka.
Otvorené dvere do šoubiznisu
Pre riaditeľa SZUŠ Vladimíra Ďatelinku bolo úspechom už rozhodnutie poroty o priamom nasadení Viktórie Tarabovej do finále bez nutnej účasti v semifinálovom kole. Napriek tomu, že súčasťou ceny pre absolútneho víťaza je aj priestor na nahrávanie víťaznej piesne v bratislavskom rozhlasovom štúdiu, mimoriadne talentovaná hudobníčka z obce pod Homôlkou sa stala pre ľudí zo šoubiznisu zaujímavou ešte pred oznámením konečného verdiktu.
„Košický zlatý poklad jej otvoril dvere, ktoré pre mnohých umelcov ostávajú zatvorené. Napriek tomu, že nevyhrala, bola jediná, o ktorú ihneď po vystúpení prejavili záujem takzvaní hľadači talentov a producenti, zdôraznil Ďatelinka.
Nebo na zemi existuje
Usmievavá pesničkárka s neodmysliteľnou gitarou v rukách štýlovo pripomína Simonu Martausovú. Striebro s príchuťou zlata získala v Košiciach vďaka autorskej skladbe Jednoduchá. Okrem rytmu vyniká hlbokým odkazom.
Na Trenčiansky hrad zavítali čerti Čítajte Text je plný vďačnosti, úcty a pokory. Osud stihol interpretke už v mladom veku postaviť do cesty viacero náročných prekážok. Aj preto spieva, že má priateľov, kde je láska viac ako stovky slov, kde sa cíti sama sebou a kde zrazu cíti nebo.
„Poéziu mám veľmi rada, metafory sú nádherné, ale viem s istotou povedať, že takéto miesto existuje. Aspoň malinké nebo na zemi môže mať každý. Stačí ho len vidieť – nie očami, ale srdcom. Pri svojich najbližších sa nemusím pretvarovať, poznajú ma so všetkými nedokonalosťami a aj tak ma ľúbia. Oni sú pre mňa tým nebom,“ skromne priznala Viktória Tarabová.
