TRENČÍN. Za predchádzajúceho režimu nemal fotograf Vasil Stanko na ružiach ustlané. Napriek tomu, že nahé ľudské telo povýšil do umeleckých výšin, boli jeho zábery z výstav zvesené niekedy už po pár minútach.
Mnohých socialistických umeleckých „kádrovčíkov“ dokázal pohľad na nahé mužské i ženské telá v jeho odvážnych záberoch pobúriť a výstavu zakázali. Nahota súdruhov v časoch socializmu desila. Výber z jeho tvorby si na výstave v Galérii M. A. Bazovského môžete pozrieť až do 25. novembra. Spolu s ním v kolektívnej výstave nazvanej Návraty v čase vystavujú aj ďalší predstavitelia novej vlny v 80. rokoch – Vasilovi kamaráti zo študentských čias Rudo Prekop, Kamil Varga, Peter Župník, Jiří Víšek, Jan Pohribný a Svetozár Abel.
Vaša fascinácia nahým ľudským telom je už desaťročia z vašej fotografickej tvorby zrejmá. Kedy vás po umeleckej stránke nahé telo po prvýkrát oslovilo?
– To je veľmi náročná otázka. Po takej dobe človek už nedokáže presne datovať svoje myšlienky. To ale nie je podstatné. Dôležité je, že pocity sa dajú vyjadriť aj prostredníctvom ľudského tela. Potreboval som ľudské telo zbaviť civilných vecí. Napríklad šiat.
Zbavil som sa tak rozptyľujúcich vecí. Nahé telo potom lepšie vyjadrí umelcove pocity a predstavy. Nešiel som po kráse, nerobil som akty na efekt. Fascinovala ma vždy myšlienka.
V ére socializmu bol obrovským problémom aj ženský akt. Vy ste prišli s umeleckými fotografiami nahých mužov. Mužské akty museli asi socialistických kritikov šokovať.
– Mal som na vysokej škole skvelého profesora Šmoka. Ten toleroval našu neotrelú tvorbu. Toleroval našu neohybnú, nekultivovanú, drsnú tvorbu. Boli sme na škole a nechal nám priestor. Aby sme si vytvorili každý zvlášť svoje mantinely a dozreli do určitej podoby. On nás jednoducho nechal tvoriť. A to bolo skvelé. Už aj pán profesor Šmok hovoril, že na tú dobu je mužský akt naozaj nezvyklý. A bol za socializmu neodporúčaný.
To bol ale skvelý profesor Šmok. Čo však socialistický kritici a názory rôznych schvaľovacích komisií? S mužskými aktami ste asi stopku na výstavách videli často.
– Keby nebola táto doba, možno by sme aj s kolegom fotografom Rudom Prekopom sedeli niekde v chládku vo väzení. A kreslili by sme si na väzenské múry. Tak ako aj výtvarník Diviš v minulosti. Vystaviť sa to takmer nedalo. A keď som fotografie vystavil, tak ich bleskurýchlo zvesili zo stien. Moje fotografie viseli na viacerých výstavách naozaj iba chvíľku.
Aj had môže chutiť vynikajúco Čítajte Dominujú naozaj netradičné akty mužov. Pritom pohľad na nahé ženské telo je vizuálne diametrálne iný ako na mužské. Prečo teda práve muži?
– Profesor Šmok hovoril: Mužské přirození působí poněkud legračně. Citujem ho. Nepovedal mi ale: nie. Nechal moju tvorbu otvorenú. Bol to problém, ktorý ale nezakázal.
Vystavujete mužské akty, ktoré vznikli počas socialistickej éry. Je na nich zreteľne vidno aj tváre nahých modelov. Zohnať na fotenie v tejto dobe odvážlivcov pravdepodobne jednoduché nebolo.
– Práveže to náročné nebolo. Je to prekvapujúce, ale nahý mužský model sa dal zohnať jednoducho. Boli to rovesníci plní energie. Chceli spoznať niečo iné. Sila bola taká veľká, že odhodili svoje zábrany. A upozorňujem, že nikto nebol pod vplyvom alkoholu, nikto nebral drogy. Boli to triezvi študenti pochádzajúci z veľmi slušných rodín. Samozrejme, boli medzi nimi aj spolužiaci. Dôverovali mi, že ich fotky nezneužijem a budú vyložene slúžiť iba na realizáciu umeleckých predstáv.
Na vašej výstave v Trenčíne dominujú mužské akty. Nechodili za vami pekné spolužiačky s výčitkami: Počuj, Vasil, fotíš tu chalanov, urob aj nám pekné akty.
– Mužské telo dokáže svojou fyziognómiou a pohybom znázorniť množstvo náročných vecí, ktoré by dievčatá pravdepodobne nedokázali. To bol jediný dôvod uprednostňovania mužov na fotografiách. Mužské telo dokáže na záberoch zrejme vyjadriť viac ako ženské. Potom som však začal fotografovať aj balet a pochopil som, že aj ženské telo dokáže znázorniť obrovské množstvo vecí. V bežnom živote to tak nevidno.
Ako reagovali na vašu tvorbu v tej dobe rodičia?
– To ani nechcem komentovať. Estetická poloha u rodičov je úplne iná. Ostré výmeny názorov som s nimi ale nikdy nemal. A ďakujem, že ma dokázali tolerovať. Ja som to aj chápal. Nikdy v živote si nepredstavovali, že by toto mohlo byť umenie. Ani s tým nesúhlasia.
Kompozície vašich aktov sú naozaj veľmi netradičné. Náročné to bolo realizovať určite aj po časovej stránke.
– K takýmto aktom musí mať autor úplne iný prístup ako k bežnej fotografii. Najprv musí vzniknúť samotná myšlienka. Potom odvaha to celé nakresliť. A potom fantáziu dokázať skonfrontovať s realitou. Fotka je teda vlastne až na poslednom mieste. Fotil som na film, takže veľa záberov som si dovoliť robiť nemohol.
VIZITKA
Vasil Stanko sa narodil 17. marca 1962 na Myjave. Detstvo prežil v Novom Meste nad Váhom. V rokoch 1981 – 1986 študoval na Akadémii múzických umení v Prahe – na Katedre umeleckej fotografie. Patrí k významným a medzinárodne uznávaným predstaviteľom novej vlny slovenskej fotografie 80. rokov. Žije a tvorí v Prahe. Venuje sa umeleckej čiernobielej i farebnej fotografii. Charakteristickým zmnožovaním mnohopočetných figurálnych objektov, často aktov, do surrealisticky snového prostredia vytvára komplikované podobenstvá o znepokojujúcom chaose a dezilúziách tohoto sveta.
Kde vznikali vaše čiernobiele fotografie?
– Využíval som veľké množstvo priestorov. V študentských časoch počas socializmu som začínal v menších jednoduchých priestoroch. Hľadal som po revolúcii aj rôzne zdevastované objekty. Bol som prekvapený, koľko zdevastovaných divadiel som v Prahe po roku 1989 našiel. Dali mi kľúče a ja som myslel, že som v raji. Bolo to totálne rozbité ako po druhej svetovej vojne. Úžasné veci. Z rôznych starých scén som si vyťahoval staré rekvizity a podobné veci. Rekvizity dopĺňali obsahovo tie akty.
Ako ste vnímali, že nahota aj u mnohých autorov stratila umelecký charakter a skĺzla do niekedy až vyzývavej pornografie?
– Prestalo sa ísť po obsahu a v tom bol ten hlavný problém. Akt je jedna z najťažších fotografických disciplín. Ak nie úplne najťažšia. Moje fotografie plné nahoty sú unikátne tým, že sú oderotizované. Zobrazovanie ľudského tela dostáva preduchovnelý až spirituálny náboj.
FOTO: Peter Župník odfotil mačku, ktorá chcela byť tigrom Čítajte Vráťme sa ale k devalvácii nahoty. Dá sa povedať, že je nahota v dnešnej dobe skutočne devalvovaná?
– Nahoty je v súčasnosti priveľa. Tým je to devalvované. Dôležité by stále malo byť, ako autor akt realizuje vo svojej vízii. Po revolúcii sa sem začali dostávať akty. Naši fotografi mali pocit, že ak budú fotiť akty opozerané zo zahraničia, bude to niečo nové. A mali pravdu. Dostali zelenú. Dostali sa u nás vysoko. Ale vonku bolo takýchto fotiek more.
Vy a súčasnosť?
– Fotil som aj módu, krajinu či sklo. Bol som univerzálne vychovaný fotograf. Znova sa však sila koncentruje do umeleckej tvorby.
