ZÁRIEČIE. Zachytávanie dažďovej vody má priamy vplyv na udržateľnosť klímy a teda kvalitu života.

Čím dlhšie sa voda udrží v priestore, kam spadla, tým viac ovplyvňuje vlhkosť vzduchu, ochladzuje priestor a môže byť využívaná na zavlažovanie zelene, čo prináša nezanedbateľný finančný efekt.
Pritom nejde o prevratnú myšlienku, veď už v dávnej antike sa v átriách mestských domov objavovali malé cisterny a fontány, ktorých účelom bolo vylepšovať klímu. Vodu zadržiavali aj naši prarodičia.
Školy idú príkladom celej obci
Zdá sa, že sa opäť musíme učiť zabudnutým vedomostiam. Možno práve preto sa prvé lastovičky vedomého hospodárenia s dažďovou vodou v púchovskom regióne objavili v areáloch dvoch škôl.
Púchovské gymnázium zachytáva dažďovú vodu do nádrží a využíva ju na splachovanie toaliet, zavlažovanie zelene a ochladzovanie priestoru pomocou fontány, vegetačnej steny a živej, zelenej strechy.
Na základnej škole v Záriečí zas zachytávaná dažďová voda napája priesakové jazierka s bohatou vegetáciou, čím vytvára priaznivú mikroklímu priamo v areáli školy a slúži tiež na polievanie. Riaditeľ školy Štefan Húževka hovorí, že škola neobjavila nič nové, len sa vracia k múdrosti predkov.
Ekológia, edukácia, estetika, ekonomika
„Naši prarodičia robili medze a sadili stromy, aby zastavili vodu, tam, kde spadla, bola k úžitku a hneď neodtiekla a nepustošila okolie. Družstvá spravili chybu, že rozorali medze a stromy vyrúbali,“ povedal.

Projekty zadržiavania dažďovej vody v oboch školách pomohli financovať granty z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska.
Riaditeľ školy hovorí v súvislosti s projektom regulovaného odvádzania dažďovej vody o niekoľkých pozitívnych éčkach.
Ekológii, edukácii, estetike a ekonomike
Škola využíva dažďovú vodu, ktorá predtým bez úžitku odtekala a šetrí za polievanie. Skultivovala nevzhľadné nevyužívané átrium a vytvorila z neho malý park s priesakovými jazerami. Žiaci sem dnes s obľubou chodia na prestávky, čo nám s nefalšovanou radosťou potvrdili tretiaci. „Rád tam chodím, lebo je tam dobrý vzduch,“ povedal Matúš.
Jeho spolužiačka Laura doplnila, že jej sa v átriu najviac páčia vône. „Vonia to tam ako v prírode,“ povedala. Učitelia sem deti vodia aj na zážitkové učenie a podľa slov zástupkyne riaditeľa Kataríny Brezinovej sa tu ukážkovo dá spojiť viac predmetov v jednom, pričom zážitok je pre deti ďaleko intenzívnejším a trvácnejším vnemom ako klasické učenie v lavici.
„Učili sme sa na hudobnej výchove pesničku Prší, prší. Vonku začal dážď, hneď sme išli s deťmi do átria pozerať sa, ako sa plnia jazierka. Všetky triedy z prvého stupňa tam doslova vyleteli.“
Zazelenené átrium sa využíva na prírodopise, slovenčine, fyzike, hudobnej i výtvarnej výchove, priestor poskytuje témy na matematické úlohy i chemické reakcie.
„Aj v rámci pracovného vyučovania sa o toto miesto žiaci starajú a keď sa o niečo starám, nadobúdam k tomu vzťah,“ doplnil riaditeľ školy Húževka.
Inšpirácia
Priesakové jazierka majú v Záriečí už štvrtý rok a svojím významom začínajú presahovať areál školy. Inšpirujú rodičov detí a hostí.

„Už pri budovaní projektu to bolo badať. Rodičia nám pomáhali a vnímali problematiku. Chodia sem, páči sa im to a skúšajú niečo podobné aj doma,“ povedal riaditeľ. Priesakové jazierka sú tak učebnicovým príkladom konkrétnych možností, ako vplývať na komunitu v širšom merítku.
Podľa názoru odbornej garantky záriečskeho projektu Aleny Židekovej, je nevyužívanie a odvádzanie dažďovej vody z pozemkov nielen slovenským, ale globálnym problémom, ktorý tiež prispieva k otepľovaniu zeme.
„Je to hlúpe, odvádzať vodu do kanalizácie a potom polievať pitnou, chlórovanou vodou a ešte míňať energiu na klimatizáciu,“ povedala.“
Patríme medzi tie šťastnejšie krajiny, v ktorých je dostatok vody samozrejmosťou a bolo by zodpovedné naučiť sa ňou neplytvať, ale kultivovať krajinu a predovšetkým mysle jej obyvateľov. Stačí sa inšpirovať v Záriečí.