NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Hlava postavy obklopená vo vysokých horách žiarivo pestrou gloriolou. Neuveriteľný prírodný úkaz spájaný s mnohými poverami.
Tieň, ktorý vrhá pozorovateľ, sa zobrazuje na hornej hranici hmly a okolo tieňa sa zobrazuje kruh dúhových farieb. Pre niekoho mystická chvíľa, pre iného varovanie, pre ďalšieho pohľad, ktorý vyvoláva strach. Brockenské strašidlo je gloriola na hmle.
S horolezcom a novomestským hasičom v jednej osobe Vladom Valentom sa tento prízrak doslova vyhľadáva. Vo Vysokých Tatrách čakalo vidmo na Vlada počas horolezeckých výstupov už trikrát.
Ty a hory, to sú už roky spojené nádoby. Ako si sa do veľhôr dostal?
– To už je naozaj veľmi dávno. K horolezectvu som pričuchol už ako sedemnásťročný. Najskôr to začínalo nevinne turistikou. Potom sa mi už turistické chodníčky zdali málo. Chcel som ísť na vrcholy, kde turistické chodníčky neviedli. Cez Kežmarský oddiel som začal s lezením v Slovenskom raji. Veľmi rýchlo som sa s Kežmarčanmi presunul do Vysokých i Nízkych Tatier. Potom sme v Beckove založili horolezecký klub.

So slovenskými veľhorami si si dlho nevystačil. Očarili ťa aj horské velikány v zahraničí.
– Chodili sme do Slovinska i Nórska, do Francúzskych Álp, zdolali sme Mont Blanc, teraz sme sa iba pred pár dňami vrátili z Kavkazu, kde sme vystúpili aj na známy a populárny Elbrus. Najviac si však stále cením náročné tatranské výstupy a zimné výstupy. Ostáva aj veľa nesplnených snov. V budúcom roku by som chcel zdolať himalájsky Ama Dablam v Nepále, ktorý má prezývku himalájsky Matterhorn. Nachádza sa v oblasti Mount Everestu. Ama Dablam je pýcha Himalájí a veľmi ma láka.
Vidmo
Vidmo je meteorologický úkaz. Objavuje sa v horách za hmlistého počasia, keď je Slnko nízko nad obzorom. Okolo svojho tieňa zobrazeného na hmle sa vytvorí pestrofarebné kruhové spektrum. Gloriola sa vytvorí okolo tieňa vrhaného postavou. Vzniká spätným ohybom svetla na malých kvapôčkach hmly. Biele svetlo sa rozkladá na spektrálne farby. Poradie farieb je rovnaké pri dúhe. Sled farieb okolo tieňa sa môže aj niekoľkokrát opakovať. Vidmo spozoroval a popísal už v roku 1780 Johann Silberschlag na vrchole Brocken, odkiaľ sa traduje názov Brockenské strašidlo alebo aj Brockenský prízrak. Prízrak sa objavuje, keď Slnko svieti zozadu na horolezca, ktorý sa pozerá dolu z hrebeňa alebo vrcholu do hmly. (MŠ)
Iba nedávno si sa vrátil z Kavkazu. Z vrcholu Elbrus si si priniesol určite veľa zážitkov.
– Prekvapili ma obrovské teplotné rozdiely, ktoré boli fakt extrémne. Keď sme o polnoci vyrážali z tábora, bolo v noci 24 stupňov pod nulou. Keď sme ostali stáť, doslova mrzli nohy. Keď sme schádzali dole, bolo vo výške 5000 metrov 31 stupňov, ale nad nulou. Teda vyše päťdesiatstupňový rozdiel v priebehu niekoľkých hodín. Ale vyzliecť sa nedalo, aby sme sa na ostrom Slnku neupiekli.
Odkiaľ ste na Elbrus vychádzali?
– Bývali sme v dedinke Terskol, ktorá sa nachádza v údolí s riekou Baksan. Terskol je v nadmorskej výške 2200 metrov. Odtiaľ sme robili aklimatizačky. Prvú vo výške 3500 metrov a druhú vo výške 4000 metrov. Aklimatizačný výstup bol aj v oblasti Pastuchove skaly a napokon sme zdolali najvyšší vrch Kavkazu Elbrus s výškou 5642 metrov.
Na Elbruse si pomáhal zachraňovať ruského člena výpravy. Čo sa stalo?
– Na vrchol sme sa dostali o 9:35. Dole sme však išli pomaly. Z výšky 5350 metrov sme znášali jedného Rusa z našej partie, ktorý dostal výškovú chorobu. Bol úplne nevládny. Niesol som ho dole s kamarátom Vojtom Bartalom zo Starej Turej a k tomu ešte naše batohy. Bola to zaberačka. Okrem mňa boli v úspešnej partii aj traja kamaráti zo Starej Turej. Ľubo Mikulec, Roman Zeman a Vojto Bartal.

Vlado, ty si povolaním hasič. Pomáhajú ti v práci skúsenosti z vysokohorských výstupov?
– Som u hasičov vedúcim lezeckej skupiny v oblasti Nového Mesta nad Váhom. A, samozrejme, skúsenosti z lezenia v horách mi pomáhajú. Pomáhajú mi najmä lanové skúsenosti pri vyťahovaní a spúšťaní, napríklad pri záchrane paraglajdistov.
Horolezec a hasič. Záchranár. Nelákalo ťa to ísť radšej do Horskej služby?
– V minulosti som nad tým dosť uvažoval, že by som v rámci ministerstva do Horskej služby prešiel. Napokon som sa rozhodol inak.
Poďme sa však pozrieť na horský zázrak menom vidmo. Kde si prvé Brockenské strašidlo – vidmo -videl?
– Bolo to na jeseň, keď som s partiou išiel na Prostredný hrot. Smerom na Lomnický štít. Nádherné vidmo som zbadal pred vrcholom Prostredného hrotu. Žiaľ, neodfotil som ho, „iba“ zažil. Od Slavkovského štítu svietilo vtedy Slnko, Malá studená dolina bola v hmle. Slnko nízko a my na hrebeni. Prenikalo cez nás svetlo a my videli krásne svoje vidmo v masíve Lomnického štítu.
Aký to bol pocit, keď si ho zazrel po prvýkrát?
– Dovtedy som o tomto jave mnohokrát počul, ale nikdy som ho nezažil. Bol to úžasný pocit, bol som z toho vytešený. Nebral som to ani ako tragédiu, ani ako výzvu dávať si pozor. V horách si človek musí vždy dávať pozor a mať pred nimi prirodzený rešpekt.
Medzi horolezcami sa traduje, že prvé vidmo ťa víta v horách a prináša šťastie.
– Šťastie v horách je každá túra, z ktorej sa človek vráti bez ujmy. Nejaké malé ujmy boli, ale to k horám patrí. Či už to boli omrzliny na nohách, alebo drobné zranenia.
Druhé spozorované vidmo však už takú dobrú povesť nemá. Má byť pre horolezcov varovaním pred nebezpečím a smrťou. Kedy si sa stretol s Brockenským strašidlom po druhýkrát?
– Liezol som s dvoma kamarátmi na Baraniu ihlu znova v Malej studenej doline vo Vysokých Tatrách. Od tej „ihly“ sme išli na Baranie rohy. Tu sa nám ukázalo vidmo. Bolo najvýraznejšie, ktoré som zažil.

Videl si v tej žiarivej gloriole sýtych farieb jasne svoju siluetu postavy?
– Áno. Keď je vidmo blízko a človek hýbe rukami, je to zreteľne vidno. Vidno každý pohyb, zdvihnutie rúk či roztiahnuté nohy. Čím je Slnko nižšie, tým je tá silueta lepšie viditeľná.
Skutočne ťa druhé vidmo varovalo pred nebezpečenstvom smrti?
– Je fakt, že počas tejto akcie boli zlé podmienky. Hrebeň bol namrznutý, ale nič nebezpečné sa neudialo. Skôr si myslím, že to mohlo byť varovanie do budúcna. Je pravda, že medzi druhým a tretím vidmom sme boli s kamarátom liezť. Pri lezení cez ľadopád sa odtrhol vršok ľadopádu. Celé to s ním nečakane spadlo. Padal dvadsať metrov. Padol dole chrbtom a navyše ho zalialo asi 200 litrov ľadovej vody, ktorá bola pod tým. Mal zlomené rebrá. Ja som, našťastie, odišiel bez ujmy. O týždeň na tomto mieste padla lavína, ktorá zobrala dvoch Poliakov. Dievča tam zahynulo. Snažím sa dávať v horách vždy veľký pozor. Či som vidmo videl, alebo nie. Zažil som ťažké úrazy kamarátov, zažil som v horách aj tragédie, ktoré sa skončili smrťou.
Tretie vidmo si zažil iba pred pár týždňami.
– Bolo to tesne pred odchodom na Elbrus. Urobil som si pred Kavkazom malú predaklimatizáciu a tretie vidmo som zažil počas výstupu na Rysy. Zo začiatku bolo nevýrazné, potom malo úžasnú intenzitu. Bolo tam okolo obeda kvantum ľudí, ktorí to zazreli spoločne so mnou.
Vidmo číslo tri sa spája s poverou : Hory ťa milujú. Znamená, že je prekonané nebezpečie. Kto uvidí vidmo trikrát, v horách nezomrie.
– Bolo to pred Elbrusom a mne sa výstupom podaril jeden z vysnívaných snov. Je to zvláštne, že vidmo vytvára farebnú gloriolu a presne nad hlavou. Ja vidmu napriek tomu nedávam žiadnu mystickú váhu.
Sú medzi vidmami nejaké rozdiely vo veľkosti, pestrosti, sýtosti či dĺžke videnia?
– Mení sa intenzita vidma. Je to aj v závislosti prekrytia Slnka s nejakým mrakom. Čím sú svetlejšie mraky pod tebou v tej doline, kde sa vidmo zobrazuje a silnejšie žiarenie z opačnej strany, tým je vidmo intenzívnejšie a lepšie ho je vidno.
Kedy sa vidmo stratí?
– Keď sa zamračí, prípadne sa rozpadne hmla pod tebou, vtedy sa stratí. Niekedy to je iba moment, keď človek vidmo zazrie, inokedy to môže trvať aj 20 – 30 minút. Možno aj viac.