O tých, s ktorými sa každý víkend stretávame na našich futbalových štadiónoch, ale to už mi nepripadá tak smiešne.
Mám na mysli „mužov v čiernom“ futbalových rozhodcov v našom futbalovom zväze, ktorí nás každý víkend sprevádzajú v najnižších futbalových súťažiach.
Je tu určitá paralela medzi spomínanými mužmi v „čiernom“ a našimi rozhodcami, kde jedni aj druhí disponujú priam neobmedzenou mocou. Tí naši z futbalových ihrísk ju však nevyužívajú na to, aby nás zabávali, skôr naopak.

Pôsobím v potvorickom futbalovom klube predseda, tréner, a tak trochu dievča pre všetko už niekoľko rokov. Aj keď nie som Potvoričan, mám to tu veľmi rád a za mojej prítomnosti sa v klube veľa zmenilo.
Obec investovala v posledných rokoch do futbalu nemalé finančné prostriedky. V Potvoriciach má futbal dlhú históriu a ľudia ním naozaj žijú. Chodia na zápasy ako doma tak aj vonku vo veľkom počte, či sa nám darí alebo nie.
A ako dávnejšie napísal v jednom článku kamarát Peter Bednár, že chodia starí aj mladí a naozaj aj v oblekoch. Čiže je to pre nich a pre nás všetkých kultúrno-spoločenská udalosť.
Futbal v Potvoriciach a všetko, čo sa okolo neho deje, je vec takzvaného „obecného záujmu“, takže každý sa niečo pýta, na hráčov, na zápas, prečo, ako, kedy a to je jeden z dôvodov, prečo robím v Potvoriciach do futbalu. Cítim, že ma to napĺňa a vidím, že to napĺňa aj všetkých tých ľudí okolo.
Kedysi dávno, keď som hrával futbal, a začal vnímať všetky tieto veci, tak fanúšikovia sa bavili ako pred zápasom tak po zápase o hráčoch, o tom, kto dal aký gól, či hral dobre alebo slabo. Aj o súperovi, o jeho kvalite, o možnostiach vlastného mužstva.

V Potvoriciach je toto obzvlášť témou všetkých rozhovorov. Spomínaní fanúšikovia žijú futbalom tak výrazne, že keď necestujú s nami von, chodia na zápasy v okolitých obciach. Stačí si medzi nich len sadnúť a počúvať.
V dnešnej dobe sa už nikto nebaví o hráčoch, o góloch, ale väčšina rozhovorov je smerovaná o otázke kto pískal, ako pískal, čo urobil, čo neurobil a akým spôsobom ovplyvňoval zápas.
Je to až k neuvereniu. Vidieť, že sa to nedeje len u nás, ale rozhodcovia vstupujú do priebehu zápasov aj v iných obciach.
Mali by sme sa všetci, čo to takto rovnako cítime, spojiť.
Na naše mužstvo si v poslednom období rozhodcovia „sadli“. A to veľmi dramatickým spôsobom. Zažívame to takmer v každom zápase, dokonca aj v mládežníckom družstve. Našťastie, česť výnimkám.
Vieme dobre, v akej polohe sa nachádza dnešný dedinský futbal. Každý rok vidíme ako sa aj veľké obce odhlasujú zo súťaží, niet mládežníckych a žiackych družstiev. Veľa tímov sa trápi s nedostatkom hráčov aj v mužských kategóriách, a to už nehovorím o diváckom zaujme. V mnohých dedinách, kde sme hrali, neprišlo povzbudiť ani dvadsať domácich fanúšikov. Povedal by som, že futbal ako sme ho poznali zomiera a je len otázka času, kedy sa všetky súťaže zredukujú do jednej maximálne do dvoch kategórií.
Ak niekto čítal stanovy futbalového zväzu, tak to nie je radostne čítanie. Ako klub máme tisíc povinností a nariadení, ale nemáme žiadne práva. To presne súvisí s tým všetkých, čo chcem povedať.
Rozhodcov by som nazval „hrobármi futbalu“. Preto, lebo sa zásadnou mierou podieľajú na odradzovaní a znechucovaní všetkých zúčastnených hráčov i divákov.
Vidíme, ako sa ľudia hnevajú, vykrikujú, vadia sa. Ako sa hráči navzájom v súbojoch aj mimo nich okopávajú. Častokrát vyprovokovaní rozhodnutím rozhodcov, poniektorých opitých, lenivých urobiť pár krokov navyše, arogantných a pomstychtivých, kde pre nich slovo česť, nestrannosť a fair-play neznamená už nič. Nemá pre nich žiadnu hodnotu.
A tak diváci a hráči sa viac a viac utápajú v nesvároch. A to, na čo prišli na zápas, upadlo do zabudnutia.

V dnešnej dobe nie je možne ani podať námietku, lebo nie je akceptovaná žiadnou komisiou ObFZ a rozhodcovia podporovaní disciplinárnou komisiou, ktorá veľmi rada rozdáva mimoriadne tresty a pokutuje kluby a hráčov likvidačnými sumami.
Neobmedzená moc rozhodcov, ktorí sú si toho vedomí, že nie sú trestateľní nás všetkých okráda o zdravý zážitok zo súťaženia, vnáša nezdravé emócie a má hlboký sociálno-spoločenský dopad na všetkých zúčastnených.
Rozhodca určuje trend zápasu, či si to uvedomuje alebo nie. Ak je nestranný a férový, všetci sa tomu prispôsobia, hráči aj diváci a aj ten najväčší fanúšik ochladne a po zápase uzná kvalitu rozhodcu aj prehru svojho mužstva.
Zažil som aj také zápasy a vždy sa to potvrdilo. Každý kto chodí na futbal to pozná, ale keď rozhodca ovplyvňuje zápas, je to inak. Je obrovsky rozdiel, keď prehráte lebo super bol lepší, ako keď prehráte za „pomoci“ rozhodcu, a je jedno či ste hráč alebo divák.
Po takomto zápase ako keby vás vykradli a v skutočnosti vás naozaj okradli. Dopad takýchto zážitkov na ľudí je obrovský a veľakrát určuje ich správanie a rozhodovanie aj v ich súkromnom živote. Určite väčšina z tých, ktorí chodia na futbal, alebo sa ho zúčastňujú, vedia rozoznať úmysel, neznalosť, neschopnosť alebo nemožnosť v rozhodnutiach rozhodcu. Našťastie, nie všetci sú rovnakí a máme tu aj kvalitu a potom aj tie zápasy vyzerajú inak.
Rozhodca má obrovskú zodpovednosť. Mal by si uvedomovať, že svojou činnosťou ovplyvňuje množstvo ľudí, a tým vytvára určitý spoločenský náboj nie len vo futbale ale aj v živote. Na veľkých zápasoch vidíme transparenty s heslom „rešpekt“. FIFA, UEFA i SFZ to propagujú vo veľkom. Všetci by si mali uvedomiť a pochopiť, čo to znamená.
Jozef Močko, predseda FK Askoll Potvorice