TRENČÍN. Usporiadatelia festivalu Jazz pod hradom rozdelili tento rok udalosť do troch tematických blokov, ktoré postupne od piatka do nedele predstavili.
Piatkový večer niesol názov Festival mladého džezu. Tento titulok má v súvislosti s festivalom svoju tradíciu.
Preto nebolo ťažké nájsť a vybrať z množstva kvalitných jednotlivcov a súborov tri, ktoré ozdobili hneď prvý festivalový večer a postavili latku umeleckej úrovne riadne vysoko.
Zvuk veľkého orchestra
Každá vážnejšia džezová udalosť si zaslúži na úvod zvuk veľkého orchestra. A ak ide o skúsený, zohraný a veci oddaný spolok džezu verných hudobníkov, potom je výsledok zaručený. Swingless Jazz Ensemble je zložený zo študentov a učiteľov hudby zo širokého okolia Nitry, kde sa kapela schádza.
Skvelých karikaturistov nerozdelila ani smrť Čítajte Umelecký vedúci Martin Šťourač to so svojimi mladými vie. Originálne aranžmány orchestrov Count Bassieho či Duke Ellingtona znejú ako pôvodiny a na festivale zaznelo viac skladieb z dielne a nahrávok orchestra Benny Cartera a jeho albumu Kansas City Suite.
Kapela samotná je edukačný vzorec, ktorého krédom ostáva „dať možnosť mladým hudobníkom vzdelávať sa aj v oblasti jazzu, čo je doteraz v slovenskom školstve (a to na úrovni ZUŠ, konzervatórií ako aj VŠ) zriedkavý jav.
Na javisku sa pohybujú s absolútnou istotou
Druhým aktom prvého festivalového večera bol Alan Bartuš a jeho trio. Alanova zručnosť a doterajšie účinkovanie tria urobilo z chlapcov suverénov.
Na javisku sa pohybujú s absolútnou istotou, do skladieb nastupujú s priamym pohľadom a vedomím, čo ich čaká.
Trio hrá skladby „klanu Bartušovcov“, teda Alanov otec Pišta Bartuš a vedúci tria dodávajú dokopy kompozície i úpravy klasických motívov.
Miestami strhujúci klavír podporovaný bezchybným a nápaditým dvojzáprahom Štubniak – Valíček upútal počas celého koncertu a publikum ostávalo v sústredenom strehu.
Jakub Valíček je žiadaný štúdiový a koncertný hráč, čo dokázal aj pohotovým hraním v bigbande Swingless Jazz Ensemble tesne pred vlastným vystúpením. Tradícia akéhokoľvek podujatia je dôležitým kritériom.
Potvrdil rodinnú tradíciu
Vznikajú zaujímavé príbehy a skutočnosti. Priezvisko Štubniak mi znelo v ušiach familiárne. Spýtal som sa Mateja, či pozná pani Renátu Štubniakovú ... „To je moja mama“, znela odpoveď.
FOTO: Novomestský fotograf celosvetovo preslávil bošácku zákrutu Čítajte Prekvapujúco a milo zároveň. Renáta Štubniaková je nositeľkou ocenenia „objav festivalu“ z roku 2001. Po sedemnástich rokoch prišiel jej syn rozdávať kvalitný džez a potvrdiť rodinnú tradíciu.
Na záver večera spustil Tibor Feledi Quintet kavalkádu dobre organizovaných tónov, akordov, rytmov a polyrytmov v takom tlaku, že to vyžadovalo riadnu pozornosť udržať sa v obraze.
Michal Šelep si zvukové pole svojich basových nástrojov rozšíril o kláves, za súpravou bicích nástrojov Juraja Rašiho dominovala Jurajova „dvojhlavosť“ v polyrytmických pasážach spoľahlivo plávajúcich rozbúrenými vodami zložitých kompozícií.
Matej Korbelič sa s trúbkou mazná vo veľkom priestore, Tibor Feledi vie čo robí, pretože to všetko napísal a aranžoval. Lenka Molčányiová, obklopená štyrmi mužmi sa cíti obletovaná a chránená zároveň, preto si dovoľuje riadne úlety vo svojich improvizáciách, pričom s Matejom tvoria monolitný blok.
Tibor Feledi Quintet to je päť sólistov, tvoriacich orchester kompozične strážený a orámovaný, interpretačne prekvapivo skúsený, orchestrálne sa vyjadrujúci v dokonalej až anticipačnej súhre.
Džez za železnou oponou
Druhý deň festivalu bol venovaný džezu za železnou oponou. Táto téma prezentuje nie- len obdobie politického útlaku a perzekúcie džezovej hudby, ale analyzuje džezovú hudbu tohto obdobia a jej autentičnosť.
TEDx: Nechceme plávať v odpadoch, ale v zaujímavých myšlienkach Čítajte Program večera otvorila domáca formácia Erbetes Q so speváčkou Ivetou Liškovou. Ich témou bola hudba nezabudnuteľnej a stále nedocenenej osobnosti slovenskej hudby obdobia 70. a 80. rokov Gabriely Hermélyovej.
Iveta Lišková dokonale a s prirodzenosťou, bez náznaku kopírovania, prebrala Gabikin výraz a vyjadrovanie.
Šikovné až dobové aranžmány, vystihujúce náladu kompozícií, napísal klavirista Samo Bánovec, dychové party hrali s bravúrou Ludvik Soukup na klarinet a saxofóny, a Jannette Strhavská pôsobila ako slnečný lúč jasnými tónmi jej flauty.
Adrian Vitáloš obohatil pôvodný zvuk kvarteta jemne znejúcou gitarou, rytmika v zložení Jarko Machač basgitara a Karol Repa bicie nástroje sprevádzala udalosti s pokojom a spoľahlivo.
Džez za železnou oponou hrali živí ľudia. Je obdivuhodné, že tento odkaz prenášajú ešte aj dnes.
Jana Koubková je nezastaviteľná v jej neustálom energickom prejave, s ktorým sa predstavila už na III. ročníku festivalu. Jej kariéra je dôkazom o ojedinelosti džezového diania za železnou oponou.
Na festivale v komornom prevedení s klavírom Ondřeja Kabrdu rozburácala sálu.
Skúsení pamätníci
Na záver večera hrali skúsení pamätníci. V kapele The Jazz Hostages – džezoví rukojemníci, sa zišli aktívni tvorcovia džezu za železnou oponou.
Dušan Húščava hral džez – napriek tvrdým postihom – na bratislavskom konzervatóriu, Lajko Horský sa vyhýbal problémom v zahraničí, Jozef Brisuda nahrával – keď sa dalo, s legendami, konkrétne s Ladislavom Gerhardtom, ktorého skladby zazneli aj v rámci večerného programu.
Kaštiele Ostrolúckych rozprávať nevedia. O láske Štúra sa už nedozvieme Čítajte Okrem neho vzdal koncert úctu Karlovi Velebnému, Ladislavovi Martoníkovi a Eve Olmerovej, ktorú slovne i spevom nádherne opísala Dáša Libiaková. Peter Jankech obišiel dobu Džezu za železnou oponou, zato sa do nej vžil o to hlbšie pri aranžovaní hudby tohto obdobia.
Cyklus koncertov Džez za železnou oponou je tiež venovaný 50. výročiu okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ako aj 100. výročiu vzniku Československa.
Večer mal názov 25 rokov džezu v Trenčíne
Tretí festivalový večer sa začal v nedeľu už o 18. hodine. Večer mal názov 25 rokov džezu v Trenčíne a s týmto výročím sa neoddeliteľne viaže trenčianska formácia Aurelius Q, ktorá stála aj pri zrode festivalu.
Kapela predstavila úvodom aj nevšedný spevácky talent trenčianskej rodáčky Niny Kohoutovej, aby sa potom ponorila celým objemom do svojej tvorby. Tá sa prevažne točí – a veľmi úspešne – okolo slovenských ľudových motívov, k čomu pribrali k spolupráci šarmanté a zreteľne znejúce vokálne trio Krajka.
Kristínka Hlistová posúva každú kompozíciu do interpretačne virtuóznej roviny, gitarista Peter Belák dodáva skladbám šikovné hudobné nápady, Erich Vladár je spoľahlivým a invečným klávesákom, Ivan Letaši vyniká originálnym zvukom nielen v skladbe Bačovské pastorále, Peter Sedlák spieva od založenia kapely v pestrom priereze jednotlivých období vývoja kapely, Dušan Rozemberg dokazuje svoju kvalitu hry na bicích nástrojoch aj ako profesionál.
Aurelius Q je legendárna formácia, na ktorej sa zakladá obdobie 25 rokov džezu v Trenčíne.
Po dvanástych rokoch v pôvodnej zostave
Kapela Bashavel bola v Trenčíne v roku 2006, na XIII.-tom Trenčianskom jazzovom festivale. Aj po dvanástych rokoch stále v pôvodnej zostave, len Roberta Ragana musel pre chorobu nahradiť Peter Korman.
Bez ujmy na kvalite to rozbalili s pesničkami z ostatného albumu Hoorhay, ktorý vydali len nedávno. Stano Palúch je nenapodobiteľný v jeho husľových prepletencoch, Peter Solárik hrá melodicky na bicích nech sa jedná o čokoľvek, Klaudius Kováč môže byť so svojim klavírom len živelnejší než živelný, Marcel Comendant je ten, priniesol cimbal a pod jeho rukami sa rozoznel ako presvedčivý hlásnik džezu, hoci sa od neho čakal čardáš.
Napokon – bol to riadny džezový čardáš, ktorému konečne naplnená sála dokonale prepadla.
Výnimočné osobnosti aj laureáti
25 rokov džezu v Trenčíne zdobí niekoľko výnimočných osobností. Jednou z nich je Dan Bárta. Na festivale Jazz pod hradom bol toho roku po druhý raz.
Osobnosť mnohých prívlastkov, Dan Bárta je performer par excellence, nech je kdekoľvek – v muzikáli, na samostatnom koncerte, vo svojom projekte Illustratosphere alebo v sprievode výnimočných jazzmanov.
V nedeľu predstavil svoj album Live At The Box a každá pesnička znamenala zážitok. Nielen jeho spevom a prednesom boli skladby živé.
Kamil Slezák je ojedinelý hráč na bicích nástrojoch, hrá vzácne dynamicky a s citom pre súhru, Jiří Levíček je členom spoločnosti svetových pianistov, osem rokov stáží na Brodwayi je počuť, Robert Balzar posúva českú kontrabasovú školu do všeobecne rešpektovaného pôsobenia v priestore i v čase.
Kapela hrá ohromne dynamicky, aj za pomoci skvelého zvuku, až tak, že v určitých pasážach je počuť – ticho... Dan Bárta a Robert Balzar Trio boli perfektnou oslavou dvadsaťpäťročného trvania džezu v Trenčíne.
Trenčiansky jazzový festival Jazz pod hradom má tradične svojich laureátov. Každoročne udeľuje odborná porota ocenenie v troch kategóriách. Toho roku boli ocenení títo umelci: najlepší sólista Stano Palúch (Bashavel SK), osobnosť festivalu Jana Koubková CZ, objav festivalu Lenka Molčányiová (Tibor Feledi Quintet SK).
