Zrekonštruovaná budova je architektonickým skvostom v centre mesta.
O podnikaní, úskaliach i odbočeniach hovoríme s majiteľom firmy Jánom Kurucom.
Kedy ste sa prvýkrát stretli s podnikaním?
- Už ako dieťa som bol aktívny. Ak to porovnám s dnešnou mládežou, až priveľmi. Keď som mal 14 rokov, vybavil som si prvú brigádu a odvtedy som každé leto zarábal. Mojou vášňou bolo od začiatku fotografovanie. Záľubu som zdedil po otcovi. Zúrivo som fotil a zachytil všetko, čo sa okolo mňa dialo. Prírodu nie, lebo tá sa nehýbala. Tú som skôr vnímal a vnímam ju doteraz, pretože je nádherná.
Kedy sa z fotografickej vášne stala práca?
- Spomínam si na to veľmi dobre. Bola to prvá šesťdňová motocyklová súťaž v roku 1977. Spolu s kamarátom sme dostali ako „veľkí páni“ šoféra s autom a fotili nepretržite 6 dní. V tomto roku som sa stal aj členom Fondu výtvarných umení. Keď bola v 80. rokoch spartakiáda, fotil som v celom okrese spartakiády. Fotil som predovšetkým šport, ale aj pre vlastivedné múzeum, pre vodárne SEVAK, družstvá, pamätníky, pomníky. Presne 18. augusta 1988 som si otvoril živnosť na výnimku ako slobodný umelec – fotograf. Nemal som vtedy potuchy, že sa režim v roku 1989 zmení.
Ako ste sa dostali od fotografovania k zbraniam?
- Vzťah k zbraniam som mal ako športový strelec. Od útleho detstva bola strelnica mojím druhým domovom. Ako šesťročný som od rodičov dostal prvú vzduchovku. V rámci Slovenska som od štrnástich rokov úspešne reprezentoval klub v streľbe zo vzduchovky. Potom som pokračoval v streľbe z guľových zbraní. V streľbe som robil divy, trafil som takmer všetko. Musím uznať, že to bol veľmi dobrý tréning na psychiku a odolnosť, čo mi neskôr pomohlo.
Ste nielen fotograf, strelec, ale i brilantný obchodník so správnou intuíciou.
- Aj keď som začal podnikať ako slobodný umelec, mal som obchodné sklony. Mali sme priateľov v Nemecku, ktorí obchodovali so šijacími strojmi. Povedal som si, že to vyskúšam aj na Slovensku. Nikdy som nemal vzťah k šijacím strojom, ale bol to tovar, takže dobre. Absolvoval som školenie, dokonca som sa naučil pliesť na pletacom stroji, obnitkovať a tieto stroje aj nastavovať. Zaujímavá pasáž môjho života, o ktorej veľa ľudí nevie. Predával som značku Toyota a Slovensko bolo po šijacích strojoch neskutočne hladné. Na východe, ale aj v iných regiónoch stáli ľudia v radoch na tovar. Neskôr som sa stal zástupcom značky Veritas pre celé Československo. Predal som tisíce strojov. Až potom, keď sme zarobili, som sa vrátil k svojej láske, foteniu, a stal sa zástupcom značky Konica pre Slovensko na dlhé roky, pretože všetky ostatné značky boli rozchytané.
Opäť to neboli zbrane.
- Áno, mali to byť zbrane, ale zákon mi to vtedy neumožnil. Nebol som lustrovaný. Tí, ktorí o tejto podmienke vedeli, sa dali rýchlo prelustrovať a získali koncesie. Ostatní boli v nevýhode. Lustračná komisia zanikla a toto vákuum trvalo približne 6 rokov. Potom komisia opäť vznikla.
So zbraňami podnikáte od roku 1995. Bolo pre vás ťažké sa presadiť?
- Ľahké to nebolo, ale k zbraniam som mal vždy veľmi blízky vzťah, takže som bojoval. Najťažšie bolo získať licenciu na dovoz zbraní od zahraničných firiem na naše malé Slovensko. Ako prvú som získal na Steyr Mannlicher, kde bol, našťastie, skvelý chlapík pán Stockinger, ktorý mi otvoril cestu aj do Merkla. Potom prišiel Blaser, Mauser, Krieghoff. Vždy som sa sústreďoval na tie najlepšie značky s tradíciou. Steyr Mannlicher bol známy v tom čase približne 150 rokov. Merkelu patrili 60. – 70. roky a bol pán kráľ, kto ho mal. Tieto dve firmy sa mi podarilo dostať na Slovensko a potom to bolo už relatívne jednoduché. Ale len relatívne.
Keď ste začali podnikať so zbraňami, nemali ste strach?
- Kedysi sa ma spýtal jeden Talian, ktorý vlastní značku Beretta, či som sa nebál podnikať v tom čase na Slovensku. Odpovedal som nie, ale trošku som klamal. Strach som mal jedinýkrát, keď som prevzal predajňu poľovníctva v Bratislave na Vajnorskej. Bolo to pred štrnástimi rokmi, kedy bola situácia v podnikateľskom prostredí, jemne povedané, neistá. Mal som trochu strach o rodinu, možno aj o život. Išli sme do veľkého rizika. Ukázalo sa ale, že moje obavy boli prehnané. Už v tej dobe sme mali zastúpenie takmer všetkých značiek a tým sme v Bratislave, a vlastne aj na celom Slovensku, zabodovali. Taký úspech sa nedá zažiť dvakrát. Nikto iný nemal vtedy taký sortiment tovaru. Situácia na scéne sa upokojila
a môj krok vstúpiť do Bratislavy sa ukázal ako veľmi správny.
V Považskej Bystrici otvárate predajňu s rozlohou približne 1000 m2. Chodiť do nej budú zákazníci z celého Slovenska. Je v luxusnom prevedení
s použitím najdrahších materiálov. Plánovali ste to takto od začiatku?
- Mojou životnou filozofiou je sústrediť sa na kvalitu. Áno. Rekonštrukcia budovy nás stála nemalé prostriedky. Iný by to možno nerobil s tými najdrahšími materiálmi a tovarom. Ale ja viem, že to bude prezentovať našu rodinu a firmu. Budem rád, ak nákup v predajni bude pre zákazníkov zážitkom. Veľa ľudí sa pýta, prečo sa sústredím na tak kvalitné veci. Myslím, že to odráža mňa, môj charakter, môj životný štýl. Už keď som fotil ako mladý, mal som tú najkvalitnejšiu techniku. Snažím sa preto aj ľuďom, zákazníkom, priateľom ponúknuť tiež len to najlepšie.
Postačoval vám doteraz na predaj celého sortimentu len veľkoobchod?
- Myslím, že hej. Bratislava nás odbremenila na dlhé roky. Okrem toho, obchody sú založené na vzťahoch. Kto chce mať dobrú zbraň, nemá problém zájsť si pre ňu hoci aj 200 kilometrov. Prišiel však čas prezentovať sa smerom von, nie mať všetko skryté vo veľkosklade. Preto padlo rozhodnutie urobiť predajňu v sídle firmy pre celé Slovensko. Prízemie je orientované na oblečenie, doplnky, výbavu a na poschodí budú zbrane, optika
a strelivo.
V zbraniach ste sa od začiatku profilovali na kvalitu. Čím vám učarovala napríklad značka Blaser?
- Blaser je tretia značka, ktorú som na Slovensko priniesol a ktorej som autorizovaným dovozcom pre slovenský trh. Je to najdynamickejšia značka na trhu s loveckými zbraňami. Na celom svete neexistuje žiadna iná, ktorá k potrebám poľovníkov pristupuje s takou razanciou, s takou pozornosťou a s takým vývojom. Blaser vznikol v 80. rokoch a založil ju Horst Blaser. Výnimočná je v konštrukčnej jednoduchosti so zmyslom pre detaily. S touto zbraňou je ťažké netrafiť. Je pre každého, kto si ctí tradície, ale aj pre tých, ktorí chcú byť pokrokoví.
Ste exkluzívnym dodávateľom celého sortimentu. Poľovníka vystrojíte od hlavy po päty.
- Keď sa bavíme o značke Blaser, je úžasná v tom, že obsiahne všetky základné potreby, ktoré poľovník má. Sortimentom pušiek pokryje celú škálu poľovania od pernatej zveri až po najťažšiu africkú zver. Má jedinečný štýl aj pri výrobe odevov, obuvi a tiež pozorovacích ďalekohľadov. Vyrába strelivo a momentálne stojíme pred premiérou puškohľadov. Celý sortiment je vyrábaný výhradne v Nemecku. Na našich pultoch však zákazník nájde aj iné kvalitné značky, takže má možnosť výberu.
Akú optiku predávate najviac?
- Sme autorizovaným dovozcom značiek ZEISS, Swarovski, Blaser a iných. Na zbrane u nás predané montujeme prevažne optiku ZEISS a Swarovski. Jedná sa
o profesionálnu optiku na špičkovej úrovni. Prístroje sú vybavené špeciálnymi sklami a odolnou mechanikou. Ako som už spomenul, na trh prichádzajú aj puškohľady značky Blaser, taktiež v rovnako vysokej kvalite. Dizajnovo budú upravené tak, aby boli v jednotnom štýle s celým Blaser sortimentom.
Zmenili sa podstatne nároky poľovníka oproti minulosti?
- Veru podstatne. Kedysi poľovník potreboval čižmy, hubertus, klobúčik, stačila mu stará puška, liesková palica a išlo sa do hory. Nepotreboval v podstate nič, iba chuť ísť do prírody. Dnešný poľovník si potrpí na dobrú pušku, kvalitné oblečenie, rôzne vábničky, špeciálne optiky, niektoré krajiny majú povolenie nočných puškohľadov a termokamier. Ide o spoločenskú prestíž a odlíšenie sa.
Čo sa samotného poslania týka, veľa ľudí sa mylne domnieva, že výkon práva poľovníctva je len o strieľaní. Nie je tomu tak. Z celého množstva práce a povinností je to možno päť percent. Ide najmä o celoročnú starostlivosť o zver a dokrmovanie, pričom regulácia je veľmi potrebná aj z hľadiska zachovania genofondu.
Zamestnaných vo firme máte 20 ľudí, ktorí, okrem predaja a poradenstva, poskytujú služby. Aké konkrétne?
- Najviac poskytovanou službou je nastreľovanie zbraní, opravy a údržba. Veľa ľudí, ktorí si kúpia u nás zbraň, napríklad nevie strieľať správne, sú aj takí, ktorí sa priznajú, že robia zásadné chyby, aj keď poľujú 20 až 30 rokov. Časté sú preto návštevy strelnice spolu so zákazníkom, kde mu poskytneme odborné poradenstvo a nastrelenie zbrane za jeho prítomnosti.
Otvorenie predajne bude oslavou 30-ročného pôsobenia vašej firmy Ján Kuruc - DYNAX. Cítite veľkú zodpovednosť?
- Mysleli sme si, že to bude jednoduchšie. To, čoho sme sa báli najviac (rekonštrukcie budovy), bolo to jednoduchšie. Naviezť však tisíce položiek tovaru do prevádzky, zložiť, uložiť, zatriediť, dať cenovku, nastajlovať, aby keď človek príde, povedal wow, je veru ťažké. Všetci sa snažíme dať predajni taký punc, aby z nej zákazník odchádzal spokojný, plný dojmov a prišiel zas.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že firma Ján Kuruc – DYNAX môže pôsobiť na trhu tak dlho a napredovať vďaka mojej rodine, skvelým spolupracovníkom a, samozrejme, vďaka našim náročným zákazníkom, ktorí majú na nás rok čo rok stále vyššie a vyššie nároky a požiadavky.
