ABUJA. Na juhu Nigérie sa nachádza dedina Ubangi. Ide o komunitu roľníkov, v ktorej muži a ženy hovoria navzájom odlišným jazykom.
Panujú však obavy, že oba jazyky zmiznú. Mladí obyvatelia dediny sa sťahujú do miest a angličtina je čím ďalej obľúbenejšia, píše BBC.
Odlišné slová
Náčelník kmeňa v pestrofarebnom tradičnom odeve s červenou pokrývkou hlavy Oliver Ibang privolal svoje dve deti, ktoré sa chceli podeliť o rozdiely vo svojom jazyku.
"Povedzte nám, čo je toto," povedal náčelník a ukázal na jam (hľuzu, ktorú v Afrike hojne konzumujú).
"To je Irui," odpovedala bez zaváhania jeho malá dcéra. V jazyku mužov ale miestni obyvatelia jamy nazývajú "itong".
Okrem tohto príkladu existuje ešte mnoho ďalších; muži a ženy majú iný výraz pre psa (muži: abu, ženy: okwakwe), strom (Kitch / okweng), vodu (bamuie / amu), hrnček (nko / ogbala), oblečenie (nki / ariga), ker (Bibian / déyirè) či kozu (ibue / obi). Rozdielnosť jazykov pritom označujú za "dar od Boha".
Nie je jasné, koľko odlišných slov v dvoch jazykoch existuje a nemožno povedať, že sa rozdielnosť odvíja od napríklad typicky ženských či mužských funkcií v rámci kmeňa.
"Ide takmer o dve odlišné slovné zásoby," uvádza antropologička Chi Chi Undieová, ktorá komunitu dlhodobo študuje.
Podľa nej veľa slov muži a ženy zdieľajú, v iných prípadoch ale používajú úplne odlišná slová, ktoré "znejú úplne inak a nie sú v nich rovnaké písmená".
Chlapci zmenia jazyk sami od seba
Napriek rozdielom si však muži a ženy perfektne rozumejú, teda asi rovnako ako kdekoľvek inde na svete.
Súvisí to s tým, že deti sa prvý učia ženský jazyk, pretože väčšinu detstva trávia s matkami a ďalšími ženami, vysvetľuje náčelník.
Od chlapcov sa podľa neho očakáva, že budú hovoriť mužským jazykom od svojich desiatich rokov.
"Chlapec dospeje do štádia, keď zistí, že nepoužíva správny jazyk. Nikto mu to nepovie, on sám tak musí začať hovoriť ... Keď začne hovoriť mužským jazykom, viete, že dospieva," dodal.
Deti, ktoré v správny čas nezačnú hovoriť jazykom svojho pohlavia, sú podľa náčelníka označované za podivné.
Pôvod jazykov
Väčšina z kmeňa Ubangi je na svoj jazyk pyšná. O tom, odkiaľ pochádza, majú členovia komunity rôzne teórie, väčšinou pôvod vysvetľujú s pomocou biblie.
"Boh stvoril Adama a Evu a tí patrili k ľudu Ubangi," uvádza náčelník. "Plánom Boha bolo dať každému etniku dva jazyky. Potom, čo dal Ubangom dva jazyky, ale zistil, že by jazyky nevystačili, keby každej skupine mal dať dva. Preto majú Ubangovia výhodu dvoch jazykov," pokračuje.
Undieová má na dôvod rozdielov v jazyku odlišný názor. "Muži a ženy fungujú takmer v dvoch rôznych sférach, niekedy sú spolu, čo sa odráža aj na jazykových vzorkách," uvádza antropologička.
"Hovorím tomu teória, ale je chabá. V Nigérii existuje mnoho kmeňov, v ktorých muži a ženy fungujú oddelene, napriek tomu ale nepoužívajú odlišný jazyk," vysvetľuje.
Jazyky môžu vymiznúť
Panujú obavy, že oba jazyky zmiznú. Neexistujú totiž v písanej forme, a tak ich budúcnosť závisí na tom, či ich budú rodičia učiť svoje deti.
Teraz mnoho mladých členov kmeňa plynule jazykom hovoriť nevie. "Málokto hovorí čisto jazykom Ubangi, často to prekladajú anglickými slovami," hovorí učiteľ Steven Ochui.
V roku 2016 Nigérijská lingvistická asociácia oznámila, že môže v nadchádzajúcich rokoch zmiznúť až 50 z 500 jazykov používaných v Nigérii, pokiaľ nebude vyvinutá veľká snaha tomu zabrániť.
Jorubovia, Hausovia, Ibovia (tiež Igbovia) sú etnické skupiny s najrozšírenejšími jazykmi v krajine; všetky tri jazyky sa vyučujú v školách.
Ďalším hlavným jazykom je predovšetkým angličtina, ktorú sa príslušníci rôznych skupín môžu dohovoriť medzi sebou.
Podľa zákona sa deti takisto musia naučiť jazyk, ktorý sa hovorí v mieste, kde žijú.
Deti za materinskú reč trestajú
V praxi to ale veľakrát tak nefunguje a deťom je zakázané v škole hovoriť svojim rodným jazykom.
To je prípad aj jazyka Ubangi. Učiteľ Ochui uvádza, že jazyk sa démonizuje a deti sú nútené hovoriť anglicky.
"V našej škole trestáme študentov, bijeme ich, niekedy im dávame pokuty, keď hovoria svojim jazykom. Ak dieťa budete biť za to, že hovorí svoju rečou, ten jazyk zanikne," dodáva s tým, že je potrebné mať učebnice, knihy a filmy v jazyku Ubangi a jazyk by sa mal vyučovať v školách.
Študentka Stellla Ubangová s učiteľom súhlasí, tvrdí ale, že svoje deti chce jazyky naučiť, aj keby sa odsťahovala inam.
Náčelník Ibang sníva o tom, že bude v jeho dedine vybudované jazykové centrum a je presvedčený, že jazyk prežije. "Ak zanikne jazyk, už nebudú existovať Ubangovia," hovorí.
